Aljaška: Turistika v Hatcher Pass

Hatcher Pass je skrytý klenot Aljašky, ktorý leží v pohorí Talkeetna, ani nie 100 km od Anchorage a je obľúbený skôr u miestnych ako u turistov. Je to úžasná horská oblasť na Aljaške s množstvom trás pre pešiu turistiku, cykloturistiku a v zime cross-country lyžovanie. Hatcher Pass nám trochu pripomína naše Vysoké Tatry, vysoké skalnaté hory tu obkolesujú lúky s modrými plesami a malými potôčikmi. Je to jedno z najmalebnejších miest, ktoré sme na Aljaške navštívili.

Turistika v Hatcher Pass

Ako sa dostať do Hatcher Pass

Oblasť Hatcher Pass je prístupná z dvoch miest z Palmeru a z Willow. Tieto dve miesta spája Hatcher Pass Road, ktorá prechádza cez oblasť Hatcher Pass. Cesta býva otvorená len cez letné mesiace.

Z Palmeru vedie asfaltová cesta až po Independence Mine State Park, kde sa začína niekoľko túr. Z Willow je vyasfaltovaných len prvých  pár míľ a zvyšok je štrková cesta.  Celá cesta je vraj veľmi pekná a sú z nej dobré výhľady na okolie a začína sa tu niekoľko turistických trás.

Keďže my sme mali auto z požičovne a na nespevnené cesty sme s ním nemohli, prichádzame sem smerom z Palmeru, skadiaľ vedie kvalitná asfaltka.

Cesta z Palmeru

Naša prvá zastávka tu je pri Independence Mine State Park, kde parkujeme pri vchode do areálu. Či už parkujete dolu pri vchode do areálu alebo vyjdete ešte kilometer a pol vyššie k parkovisku pri bývalej bani, je potrebné zaplatiť parkovanie 5 usd + 3 usd za každú ďalšiu osobu okrem vodiča.

Independence Mine State Park, bola kedysi funkčná zlatá baňa. Ťažba tu skončila v 50. rokoch, kedy vyhodnotili, že pokračovať v nej už nie je výhodné. O niekoľko rokov neskôr sa oblasť okolo bane premenila na park, kde návštevníci môžu vidieť, ako baňa vyzerala a ako fungovala v prvej polovici 20. storočia. Niektoré budovy boli zrekonštruované, iné ležia v troskách. Dokonca si tu môžete dodnes rekreačne skúsiť vyťažiť nejaké zlato v miestnom potôčiku.

Výhľad na Independence Mine od jazera Gold Cord Lake

Túra ku Gold Cord Lake

My sme sem ale neprišli za zlatom, ale za prírodnými krásami. Vydávame sa teda na prvú kratšiu túru k jazeru Gold Cord Lake. Je to krátka túra s dĺžkou asi 3 km obojsmerne, ktorá vedie do doliny, kde sa ukrýva krištáľovo čisté jazero Gold Cord.

Túra ku Gold Cord Lake vedie krásnou krajinou

Prvá časť cesty prechádza tundrou a je relatívne rovinatá. Hneď na začiatku túry vidíme svišťa a prechádzku nám spestrujú sysle, ktoré vykukujú a pískajú z každej strany.

Takto nás hneď privítal svišť...

... a cestou nás sprevádzali sysle

Chodník pozvoľna stúpa k čistinke, kde stojí  historická chata Lynch Cabin. Domček bol postavený Royom Lynchom okolo roku 1930, ktorý v tom čase pracoval v bani Independence Mine. Od kabíny chodník znovu stúpa a po niekoľkých serpentínach prichádzame k jazierku.

Priezračná hladina jazera Gold Cord, na ktorej sa odrážajú okolité kopce

Pri jazere sme takmer sami. Chvíľu si to užívame, oddychujeme a prechádzame sa okolo jazera. Po pár minútach je však čas vrátiť sa naspäť k autu, ak chceme dnes stihnúť ešte ďalšiu túru k Reed Lakes.

Cestou späť na parkovisko (Lynch Cabin s horami v pozadí)

Túra k Reed Lakes

Túra k Reed Lakes sa začína na parkovisku o pár kilometrov nižšie. Sadáme teda znovu do auta, vraciame sa pár kilometrov a odbáčame na Archangel Road. Asi za dva kilometre prichádzame na parkovisko, kde sa znovu musí platiť parkovanie. My už máme zaplatené celodenné parkovanie, ktoré sme platili pri Independence Mine a keďže sa jedná o ten istý park, druhý lístok už neplatíme. Či platil ten náš nevieme, no žiadnu pokutu sme na konci dňa nedostali, a tak možno je to tak.

Túra začína pozvoľne

Túra k Reed Lake už nie je žiadna krátka prechádzka. Má dĺžku približne 15 km obojsmerne a vedie krásnou krajinou k dvom ľadovcovým jazierkam – Lower a Upper Reed Lake.

Prvé asi 2 km vedú po rovine viac menej nezáživným terénom pomedzi vysoké kríky. No za chvíľu už chodník stúpa serpentínami dohora na kopec. Tu sa terén znovu vyrovnáva a pokračuje popri potoku Reed Creek. Potok mizne pod hŕbou veľkých skál, po ktorých preskakujeme na druhú stranu potoka. Kamene a obrovské skaly pribúdajú a zaberie to celkom dosť času, kým sa cez ne prebojujeme. Kým dohora ideme po ľavej strane potoka, cestou naspäť volíme opačnú stranu, po ktorej sa ide oveľa jednoduchšie.

Na začiatku túry usudzujeme, že v tomto pohorí hádam nebude veľa medveďov, no každý iný turista, ktorého stretávame má so sebou aj sprej proti medveďom. V polke túry teda vyťahujeme pre istotu aj ten náš, no našťastie tentokrát žiadneho medveďa nestretávame.

Onedlho chodník stúpa a vedie po kope skál

Cestička vedie popri potoku

Pripomína nám to tu naše Tatry

Pokračujeme chodníkom popri potoku a po niekoľkých kilometroch a po  ďalšom krátkom stúpaní prichádzame konečne k Lower Reed Lake. Jazero je nádherné a pripomína nám naše tatranské plesá. Niekoľko ľudí tu kempuje pri brehoch jazera.  Na druhej strane jazera sa vypína vysoký vodopád a za ním by malo byť horné jazero. Aby sme sa k nemu dostali je potrebné zdolať ďalšie stúpanie.

Tyrkysové Reed Lake

Je mimoriadne teplý deň, čo sme teda na Aljaške nečakali. Ani to, že teploty vystúpia nad 30 stupňov. Pravdu povediac, čakali sme aj, že táto túra bude trocha jednoduchšia, trochu sme to podcenili a zobrali sme si so sebou málo vody, ktorá nám už dochádza. Hoci horné jazero by už nemalo byť ďaleko, ale my už máme v nohách rannú túru a nakoniec sa rozhodujeme, že ho vynecháme a vraciame sa naspať k parkovisku. Cestou späť ale vidíme ako zachraňujú jednu mladú ženu, ktorej prišlo zle a ako sa blížime k parkovisku stretávame aj záchranárov, ktorí idú k nej.

Reed Lake a v pozadí vodopád

Neskutočné výhľady

Túra k Reed Lakes, ale aj celá oblasť okolo Hatcher Pass je krásnym kúskom Aljašky, ktorý určite stojí za návštevu. Okrem dvoch túr, ktoré sme absolvovali my, je tu ešte kopec ďalších možností na turistiku. Medzi ďalšie zaujímavé túry na okolí patria napríklad Gold Mint Trail alebo April Bowl Trail alebo môžete zakempovať pri jazere Reed Lake a vydať sa na niektorý zo štítov okolo jazera napríklad Lynx Peak. To by bola pravdepodobne aj naša voľba, ak by sme sa do pohoria Hatcher Pass ešte niekedy dostali. Určite by sme nevynechali kempovanie pre Reed Lake a odtiaľ pokračovali napríklad na jeden z okolitých štítov.