Viňales – tam, kde vznikajú pravé kubánske cigary

Viňales je malá dedinka približne 180 km od hlavného mesta Havany, a keby nebolo  hlavným miestom na Kube, kde sa pestuje tabak, možno by sem žiadny turista ani nezablúdil. No krásna krajina s vápencovými skalami, jaskyňami a tabakové polia sem lákajú každoročne množstvo turistov a ani my sme nemohli toto miesto vynechať počas našej cesty na Kube.

Ako sa dostať do Viňales

Väčšina turistov sem prichádza z hlavného mesta, Havany, či už v rámci jednodenných organizovaných výletov alebo sami. Je niekoľko možností ako sa sem dostať na vlastnú päsť. Prvou je samozrejme autobus spoločnosti Viazul, ktorý odchádza dvakrát denne z Havany. Stojí okolo 10 eur, ale lístky je dobré rezervovať si čím skôr, lebo sa vám veľmi ľahko môže stať, že autobus bude vypredaný. Druhou možnosťou je tzv. taxi collectivo alebo zdieľaný taxík, ktorý pozbiera viacej turistov a keď sa auto naplní odchádza. Cena zdieľaného taxíka by sa mala pohybovať okolo 20 eur. A poslednou možnosťou je súkromný taxík.

My sme využili práve poslednú možnosť, keďže do Viňales sme sa chceli presunúť ihneď po prílete z letiska. Prilietali sme okolo obeda a teda autobus v meste by sme už nestihli. Aj tak by sme si museli zobrať ešte taxík do mesta na autobusovú stanicu,  a tak ako najpraktickejšia vyšla voľba zobrať si taxík priamo z letiska do Viňales. Taxík sme si objednali ešte z domu cez stránku www.taxivinalescuba.com. Vybrali sme si klasické auto, ktoré vychádzalo najlacnejšie (90 CUC) a online sme zaplatili zálohu 10%. Zvyšok sme doplatili na mieste v hotovosti.

Typické kubánske autíčko

Let z kanadského Toronta prebiehal rýchlo a bezproblémovo a väčšinu letu sme po prebdenej noci prespali a za pár hodín sme už vystupovali na letisku v Havane. Ešte pred odchodom som čítala rôzne recenzie, že niektorí tu čakali na svoju batožinu aj dve hodiny, nám však prišla celkom rýchlo, ani nie za 20 minút.

Za kontrolami nás už čaká náš šofér, no najskôr si musíme zmeniť nejaké peniaze na kubánske CUC, a tak nás vedie ku zmenárni pri východe z letiska. Čakáme asi 15 minút v rade, no keď prídeme na rad  k okienku môže ísť len jeden z nás. Dopredu sme čítali, že tu pár ľudí okradli, a tak si dávame veľký pozor na peniaze a dvakrát všetko prepočítavame. No napriek tomu, po odchode zisťujeme, že nám vydal o jednu päťdesiatku menej ako mal.

Trochu nahnevaní teda odchádzame taxíkom smer Viňales. Už samotná jazda v starom americkom veteráne je ale zážitkom. Premávka na diaľnici je veľmi malá, viacej tu pobehuje ľudí a konských povozov ako áut. Po dvoch hodinkách prichádzame do dedinky Viňales. Taxík nás vysádza priamo pred naším ubytovaním, ktoré sme si objednali takisto ešte z domu. Na Kube veľmi dobre fungujú tzv. Casa Particulares, čiže čosi ako ubytovanie v súkromí. Vo Viňales ich je neskutočne veľa, každý druhý dom je Casa Particulares, čo spoznáte podľa symbolu modrej kotvy, ktorú musia mať vyvesenú na dome. My sme si ubytovanie vyberali z množstva možností dopredu cez internet, ale nebol by problém nájsť si ubytovanie aj priamo na mieste.  My sme si na základe recenzií nakoniec vybrali ubytovanie Villa Osviel a bola to super voľba. Ubytovanie bolo pekné, čisté a domáci bol veľmi milý a ochotný pomôcť, či čokoľvek vybaviť.

Naša Casa vo Viňales

Víta nás čerstvým mangovým džúsom a hneď nám aj vraví, že sa v meste práve koná karneval, a tak aj keď sme po niekoľkohodinovej ceste unavení ideme sa pozrieť.  Karnevalom by som to síce nenazvala, bolo to skôr niečo na spôsob nášho jarmoku, ale bolo to super privítanie na náš prvý večer vo Viňales. V centre si ešte dávame večeru v jednej z mnohých reštaurácii a potom už len mierime späť na izbu. Ešte sa dohadujeme s domácim, že na druhý deň by sme chceli ísť na výlet na pláž Cayo Jutías. Nie je problém, vraj nás ráno vyzdvihne taxík priamo pred domom. Program na zajtra máme teda vybavený a môže sa ísť spať.

Cayo Jutías

Na druhý deň nás ráno čakajú bohaté raňajky, a hneď ráno sa prejedáme. Taxík mal po nás prísť o pol deviatej, nakoniec prichádza až o deviatej. V aute už sedia ďalší 6 turisti, a tak sa k nim nejako natiskneme aj my a môžeme vyraziť smer Cayo Jutías. Táto pláž sa nachádza na malom polostrove, zhruba 50 km severne od Viňales, cesta je však taká rozbitá, že nám to trvá takmer dve hodiny, kým tu prídeme. Tento výlet je veľmi obľúbený turistami, a tak nás aj cestou predbieha niekoľko ďalších áut.

Taxi collectivo na Cayo Jutías

V trištvrťke cesty si ešte šofér dáva krátku prestávku,  a tak na pláž prichádzame okolo jedenástej. Na mieste, kde nás vyhadzuje taxík sa nachádzajú dve reštaurácie a pár lehátok, ale okrem toho tu nič nie je, a to je super.

Hlavná pláž na Cayo Jutías

Ideme sa prejsť smerom doľava od hlavnej pláže a nachádzame nádherné zákutia. Je tu biely piesok a more má krásnu  tyrkysovú farbu. Hneď ho ideme aj vyskúšať, však kvôli tomu sme tu. Voda má príjemnú teplotu, nie je vôbec studená. Prechádzame viacero úsekov pláže, až si nachádzame jednu časť, kde sme takmer sami.  Je to tu úžasné.  Kúpeme sa, opaľujeme a hľadáme mušle, ktorých je tu neúrekom a dajú sa tu nájsť aj naozaj veľké kusy, ktoré sme doteraz nikde inde nevideli.

Ak sa prejdete trochu ďalej, čakajú vás prázdne pláže...

...a kopa mušlí.

Keď vyhladneme vraciame sa späť k hlavnej časti pláže a smerujeme do jednej z reštaurácii na neskorý obed. Veľký výber tu nemajú, na výber je ryba alebo kura, a tak volíme rybu. Po obede sa ešte chvíľu kúpeme a opaľujeme, ale obaja sa zhodujeme na tom, že pláž na ktorej sme boli doobeda bola o niečo lepšia, hlavne tam skoro nik okrem nás nebol.

Neskutočné výhľady

Pláže na Cayo Jutías

Užívame si ešte poobedné slniečko až kým nie je čas vrátiť sa k taxíku a znova absolvovať dvojhodinovú cestu späť do Viňales.

Večeru sme si ešte ráno objednali u nášho domáceho a keď prídeme domov, tak sa už aj podáva. Opäť je tu toho toľko, že sa neskutočne prejedáme. Navyše všetko je to veľmi chutné. Podáva sa rezancová polievka, ryby s ryžou a fazuľovou omáčkou, ďalej zelenina, zemiaky, ovocie, banánové chipsy a ďalšie dobroty.

Bohatá večera

Po večeri sa ideme ešte prejsť do mesta a opäť sa pozrieť na karneval, ktorý je stále v plnom prúde. Nakoniec si sadneme do jedného z miestnych podnikov a ochutnávame prvé koktejly – mojito a piňa coladu.

Na karnevale nesmú chýbať stánky s koktejlami

Na bicykloch po Viňales

Na ďalšie ráno sme rozhodli preskúmať samotné Viňales a jeho okolie. Hoci Viňales je malá dedinka, no v jeho okolí je toho veľa čo vidieť - tabakové polia, jaskyne, výhľady. Je tu viac možností ako preskúmať Viňales - pešo, na bicykloch, na koni, taxíkom a dokonca po niektorých hlavných atrakciách chodí aj akýsi hop-on hop-off bus za 5 CUC na osobu. Ťažko povedať, ktorý spôsob je najvýhodnejší, lebo to záleží na každého preferenciách. Treba ale povedať, že taxíkom alebo autobusom sa dostanete len k tým atrakciám, ktoré sa nachádzajú pri hlavnej ceste. Zaujímavá musí byť určite prehliadka na koňoch, ktorú vám vybavia v každej case. My sme sa rozhodli pre bicykle. Predchádzajúci večer sme sa opýtali nášho domáceho, a ten nám bez problémov vybavil na druhý deň dva bicykle po 10 CUC na deň.  Boli síce trochu staršie, no dalo sa na nich jazdiť bez problémov.

Vyrážame skoro ráno, kým slnko ešte tak nepečie, ale aj tak sa zdržíme ešte v meste, kde si vybavujeme výlet na ďalší deň.

Krajina v okolí Viňales

Ešte doma si do mobilov sťahujeme aplikáciu Maps.me a mapu Kuby, ktorá je veľmi dobre spracovaná. Vo Viňales v nej nájdete všetky atrakcie a všetky cesty a aj poľné cestičky, takže si na nej vyznačíme čo chceme zhruba vidieť a ideme podľa nej. Nie vždy je to úplne ľahké a musíme sa často pozerať do navigácie, lebo sa tu križuje veľa cestičiek, ale dá sa to zvládnuť.

Sušiareň tabaku

A takto sa v ňom suší tabak

Ako k prvej ideme k tabakovej farme Finca Raul Reyes. Avšak na mieste, kde nám ju ukazuje navigácia okrem jeden sušiarne tabaka nič nie je, a tak ideme ďalej. Náš ďalší cieľ je jaskyňa Cueva de la Vaca. Tu už máme viac úspechu. Dokonca tu nachádzame aj tabakovú farmu, ktorú sme predtým hľadali. K jaskyni musíme prejsť cez farmu, kde nám postrážia bicykle. Ukazujú a ponúkajú nám svoje cigary a aj tu dopestovanú kávu, ktorá skvele vonia. Rozhodujeme sa, že zatiaľ ešte nebudeme nič kupovať, čo sa nakoniec ukázalo trochu ako chyba, lebo na tejto farme, boli výrobky najlacnejšie. Zrejme kvôli tomu, že bola trocha mimo hlavných cestičiek.

Polia sú obrábané pomocou volov

Prechádzame cez farmu a popri jazierku až ku skale, kde sa štveráme po strmých schodoch dohora. Hore je jaskyňa dlhá pár sto metrov, cez ktorú sa dá prejsť na druhú stranu hory. Keby sme nemali bicykle, mohli sme pešo pokračovať ďalej. Takto sa ale musíme vracať po bicykle a horu obchádzať dookola.

Pestovanie tabaku

Naberáme smer ďalšia jaskyňa, po ceste nám však navigácia ukazuje akýsi kostolík, a tak sa chceme zastaviť aj pri ňom. Je však ohradený plotom a bránička je zatvorená. Nastáva celkom komická situácia, keď sa na druhej strane bráničky zjaví nemecká rodinka. Oni by chceli von a my dnu. Nejde to však, a tak ideme ďalej.

Cestou k jaskyni míňame ďalšie tabakové farmy. Vidíme ako miestni obrábajú pôdu tradičným spôsobom pomocou volov, ako pestujú aj ako sušia tabak. Keď prichádzame k jaskyni Cueva del Palmarito parkuje tu niekoľko koňov, a tak vieme, že sú tu už nejakí tí turisti. Ideme dnu, no po pár metroch je v jaskyni taká tma, že si nedovidíme ani na špičku nosa. Svietime si akurát tak mobilom, ale ani to veľmi nepomáha a párkrát sa po mokrých zablatených skalách aj pošmykneme. Rozhodujeme sa to teda otočiť späť a mierime k ďalšej jaskyni, ktorých je v tejto oblasti neúrekom.

Jaskyňa Cueva de San Miguel

Konečne vychádzame z prašných ciest na hlavnú asfaltovú cestu. Bicykle aj my sme celý pokrytý červeno-oranžovým prachom z prašných ciest. Po asfaltovej ceste to už nie je ďaleko k ďalšej jaskyni, kam sa v podstate len zvezieme dole kopcom. Jaskyňa Cueva de San Miguel je už viac turistickejšia ako predchádzajúce. Vidno, že leží na hlavnej ceste, je tu takisto viac ľudí ako v predchádzajúcich. Do jaskyne sa platí malé vstupné, asi 3 CUC na osobu. Jaskyňa je osvetlená a na konci vás čaká malé predstavenie hltačov ohňa. Dajú sa tu kúpiť aj cigary a miestny rum, avšak už je to drahšie ako na prvej farme, ktorú sme navštívili. Nachádza sa tu aj bar priamo pod skalou, kde sa dá najesť a osviežiť.

Klasické autá pred jaskyňou  Cueva del Indio 

Poslednou jaskyňou na dnešný deň je Cueva del Indio, na ktorú sme sa možno tešili aj najviac, no najviac nás sklamala. Bolo pri nej strašne veľa turistov, keďže tu sa zastavujú aj z jednodenných výletov z Havany. Najprv sme si museli zobrať lístok s číslom, potom sme čakali asi 20 minút, kým teta zavolala naše číslo a mohli sme ísť aj s ostatnými do jaskyne. Jaskyňa je osvetlená a je tu spravený chodník, po ktorom sme prešli asi 15 minút, kým znovu nenastala zápcha a museli sme čakať ďalších 20 minút, tentoraz na lodičku, ktorá nás previezla po jazierku. Plavba bola pekná, náš sprievodca nám ukazoval rôzne tvary, ktoré vznikli zo skál a kameňa, ale nebola príliš dlhá. Nakoniec nás loďka vyložila pri východe z jaskyne.

Východ z jaskyňe Cueva del Indio 

Keďže už sú takmer dve hodiny, dačo by sme aj zjedli, bohužiaľ však reštaurácie v okolí tejto jaskyne sú dosť predražené. A tak berieme bicykle a vraciame sa späť do centra Viňales, najprv v bankomate ešte vyberáme nejaké CUC. Pred cestou sme dosť čítali že tu nefungujú karty Mastercard, no naše bez problémov fungujú. Potom zapadneme do jednej z reštaurácií a trochu v tieni oddychujeme a kecáme s niekoľkými cestovateľmi z Nórska.

Do večera máme ešte čas, a tak sa rozhodujeme, že sa ešte pôjdeme pozrieť k neďalekému hotelu Los Jazmines, odkiaľ by mal byť krásny výhľad na celé údolie Viňales. Hotel sa nachádza približne len 3 kilometre od centra Viňales, ale cesta vedie hore kopcom s množstvom zákrut a celkom hustou premávkou.

Výhľad na údolie Viňales od hotela Los Jazmines

Najprv sa zastavujeme na vyhliadke Mirador de Valle de Viñale, odkiaľ je naozaj prekrásny výhľad na celé údolie. Určite stálo za to, vyšľapať si to sem hore. Fotíme sa a pokračujeme ešte pár sto metrov dohora k hotelu, kde je spravená ďalšia vyhliadka. Aj odtiaľto je rovnako pekný výhľad. Je tu aj zopár stánkov so suvenírmi a osviežiť sa dá za poplatok aj v hotelovom bazéne, ktorý vyzeral v tom teple veľmi lákavo.

Nakoniec ho však vynechávame a pomaly sa vezieme dole do dediny k nášmu ubytovaniu. Umyjeme zo seba vrstvu hliny a hor sa ešte späť do mesta na večeru a samozrejme ani kokteil nesmie chýbať. Pozor sitreba dávať ale pri platení. Najprv nám zle spočítajú účet a potom nám samozrejme ešte aj zle vydajú. Zjavne nie sme jediní, ktorým to spravia v tejto reštaurácii, všimneme si, že viacero turistov reklamuje svoje účty.

Hotel Los Jazmines

Viňales bolo asi najkrajším miestom na celom ostrove, ktoré sme navštívili  a sme radi, že sme tu strávili až 3 dni. Za jednodenný zájazd z Havany tu toho veľa nestihnete, a tak určite odporúčame tu stráviť aspoň 2-3 dni.