Kurz angličtiny vo Vancouveri

Jedným z dôvodov prečo som chcel na dlhšie vycestovať do anglicky hovoriacej krajiny bolo samozrejme zdokonalenie sa v angličtine. A keď sme už boli rozhodnutí, že sa na určitý čas presťahujeme do Vancouveru, začal som si na začiatok hľadať nejaký kurz angličtiny práve tam. Trochu si ju oživiť, niečo sa naučiť a hlavne sa aspoň trocha rozrozprávať. Plán bol na prvých pár týždňov si dať čo najviac hodín angličtiny a potom popri tom začať hľadať prácu.

Vo Vancouveri sa nachádza veľké množstvo škôl, kde je možné angličtinu študovať. Niektoré sú väčšie iné menšie. Rozhodnúť sa nie je vôbec jednoduché. Najprv som sa snažil nájsť nejaké skúsenosti ľudí, ktorí tam angličtinu študovali, no ani tie nebolo jednoduché nájsť. Prezrel som si množstvo stránok škôl, ich ponuky a hlavne ceny. Cena je v tomto prípade tiež dosť podstatná, keďže tieto kurzy nie sú vôbec lacné.

Potom som sa rozhodol osloviť pár agentúr zo Slovenska, ktoré štúdium angličtiny v Kanade a Vancouveri ponúkali. Popísal som im svoju situáciu, že už mám víza, s tými teda pomoc nepotrebujem, rovnako si sám zabezpečím ubytovanie, letenky, poistenie a všetko ostatné, akurát potrebujem čo najintenzívnejší kurz, ktorý by som si mohol dať na pár týždňov a v prípade potreby predĺžiť. Príjemne ma potešila ponuka jednej z agentúr, ktorá mi vedela ponúknuť kurz aký by som potreboval a za ceny podstatne nižšie ako ponúkala samotná škola.

Nakoniec sa rozhodujem pre jazykovú školu ILAC – International Language Academy of Canada. A to hlavne z tých dôvodov že kurz sa začína presne deň po tom ako priletíme, a tak môžem s angličtinou začať hneď a ponúkajú najviac hodín za najnižšiu cenu. Pred odoslaním prihlášky si ešte robím test, kde mi moja úroveň vychádza na Intermediate (Level 6), a tak podľa toho vyplním aj prihlášku. Kurz si vyberáme Power English, pri ktorom mám 38 hodín angličtiny za týždeň a na začiatok volím dĺžku štyri týždne s tým, že sa ešte rozhodnem či si ho predĺžim alebo potom ukončím.

Jedna z budov, v ktorej sa nachádzajú triedy ILAC a fontána v neďalekom parku

Hurá do školičky alebo pozrime sa trocha na to ako to všetko prebiehalo

Po vyplnení všetkých formalít, odoslaní prihlášky a zaplatení poplatku som dostal od školy Official Letter of Acceptance. S týmto som sa v pondelok ráno, keď mi začínal kurz vybral do školy. Poviem vám bol to teda zvláštny pocit po piatich rokoch sa vrátiť do školských lavíc. ILAC je veľká škola, jedna z najväčších vo Vancouveri. Má niekoľko budov, v ktorých sú triedy, no všetky sa nachádzajú v downtowne Vancouveru a sú veľmi dobre dostupné. Prvý deň začínam v jednej z budov, kde dostávam na vyplnenie nejaké formuláre plus niečo na prečítanie. Potom sa presúvame do jedného z hotelov neďaleko. Keďže tento deň nastupuje celkom veľa nových študentov, tu máme nejaké úvodné veci k škole ako to funguje a ako máme riešiť veci čo budeme potrebovať. Potom píšeme ešte nejaké testy z angličtiny a máme aj pohovor v angličtine s učiteľmi. Nie je to ale nič zložité. Skôr je to len preto, aby sa uistili, že ste zaradený do dobrej úrovne. Potom nám ukážu všetky budovy školy, aby sme na druhý deň vedeli, kam máme prísť, a to je na prvý deň asi všetko.

Vchod do ILAC, kde som mával svoje hodiny angličtiny

Druhý deň potom nastupujem už normálne do školy. Nový študenti prichádzajú do tried vždy každý druhý utorok. V triede, do ktorej som zaradený ja, som tento týždeň jediný nový. V triede je nás asi 15 vo vekovom rozhraní od 16 do asi 45. Samozrejme prevládajú tí mladší. Spolužiakov mám z rôznych kútov sveta najviac ale z Ázie – Japonska,  Južnej Kórey, ale okrem toho aj zo Španielska, Čile alebo aj Saudskej Arábie.

Bežný deň v škole prebiehal asi tak, že od 08:30 do 11:30 som mal hlavné vyučovanie. Potom nasledovala obedná prestávka a po nej od 12:00 do 13:30 buď pokračovalo hlavné vyučovanie alebo som sa presúval do inej triedy na hodiny, ktoré som si mohol zvoliť. Záležalo to od dňa v týždni. Väčšina študentov o tomto čase už končila, no ja som mal od 13:50 do 15:20 ešte takzvanú power class. Pri volených hodinách a power class bolo možné si zvoliť, či sa chcete zameriavať viac na gramatiku, komunikáciu atď. Ja som volil zameranie na komunikáciu. Na hlavných hodinách sme stále preberali aj nejakú gramatiku, riešili cvičenia, ale hrali aj rôzne hry. Ak ste chceli komunikovať, mohli ste, záležalo to na každom či bude aktívny, alebo nie. Voliteľné hodiny boli zamerané na to, čo som si vybral. V mojom prípade teda na komunikáciu, a tak sme tu hlavne rozprávali a učili sa rôzne frázy alebo hrali hry, pri ktorých bolo potrebné komunikovať. Na hlavných hodinách sme stále dostávali aj úlohy, bežne vypracovať nejaké cvičenia a dva krát do týždňa napísať nejaký text na zadanú tému.

Učíme sa poriadne

Keď už všetko vieme, postúpime ďalej

V triede, kde som nastúpil na úvod boli všetci v úrovni Intermediate (Level 6) a Intermediate (Level 7) čo bola v podstate jedna úroveň Intermediate I. Vyššia úroveň od tejto bola High-Intermediate II to bol vlastne Level 8 a Level 9. Na postup do vyššej úrovne bolo potrebné splniť niekoľko podmienok. Prvou bola dochádzka, kde sme mohli vymeškať len určité percento hodín. Ďalšou bola, že ste museli mať odovzdané všetky úlohy. Teda všetky tie texty, ktoré sme dostávali napísať dva krát do týždňa. Okrem týchto podmienok ste museli ešte napísať test.

Test pozostával z troch častí – písania slohu na určitú tému (väčšinou rovnaká alebo podobná téma ako sme mali aj na úlohu), test a počúvanie. Ak niekto chcel postúpiť do vyššej úrovne musel napísať test na určitý počet bodov. Test sa písal každý druhý týždeň, no postúpiť do vyššej úrovne sa dalo len na konci mesiaca.

Pre mňa už prvý test dopadol veľmi dobre a napísal som ho ako jeden z najlepších, a tak som hneď postúpil do úrovne  Intermediate (Level 7). Po druhom teste, ktorý som napísal tiež veľmi dobre, som postúpil do úrovne High-Intermediate II (Level 8). Vtedy som už aj menil triedu. Môj kurz sa vtedy vlastne už mal skončiť, no rozhodol som sa, že si ho ešte o tri týždne predĺžim.  Pri postupovaní do vyššej úrovne bola ešte jedna výnimka, a to pre študentov, ktorý spĺňajú všetky podmienky a napíšu test extrémne dobre môžu postúpiť o úroveň vyššie aj po dvoch týždňoch. Toto sa mi podarilo po dvoch týždňoch na úrovni High-Intermediate II (Level 8), kedy som napísal test takmer na plný počet bodov a hneď postúpil do Pre-Advanced (Level 10). Čakal ma ale posledný týždeň na škole a mal som úplne super triedu a učiteľa, a tak som sa rozhodol už neprestupovať do inej a ostať ten posledný týždeň v tej úrovni v ktorej som bol.

Zo školou a systémom vyučovania som bol spokojný, priestory školy boli moderné a podľa toho odkiaľ ste pochádzali ste mali prideleného svojho ambasádora, s ktorým ste vedeli riešiť rýchlo veci, ktoré ste potrebovali. To koľko sa kto naučil už ale záležalo od konkrétneho študenta, koľko sa tomu venuje. Našli sa aj takí, ktorým to platili rodičia, a tak dosť vymeškávali a flákali to. Bola to každého osobná vec, ale potom napríklad za celý čas nemohli postúpiť do vyššej úrovne. Keďže ja som si to platil sám a nie malé peniaze, snažil som sa to aj využiť na 100 percent a za celých sedem týždňov na škole sa mi podarilo vymeškať jeden deň.

Na pamiatku mi ostal takýto certifikát

Škola predsa nie je len o učení

Okrem toho škola organizovala aj množstvo mimoškolských aktivít. Vždy po teste, kedy niektorí spolužiaci odchádzali do iných úrovní, učitelia zvykli zorganizovať poobede napríklad piknik v Stanley parku alebo sme išli do zmrzlinárne či na trhy na Granville Island. V škole sme stále dostali zoznam výletov na nasledujúci mesiac, ktoré sa organizujú a mohli sme sa prihlásiť. Boli tam výlety na niekoľko dní napríklad do Rocky Mountains, Tofina, Seattlu alebo jednodňové do Viktórie. Ale aj všelijaké možné akcie po meste. Škola napríklad organizovala pre študentov free wolking tours po meste, ale aj rôzne párty. Či už rôzne tematické napríklad white party alebo boat party na lodi, kedy sa prenajala loď, hrala tam hudba a bola to akási párty na lodi.

Škola vo Vancouveri bola úplne super. Boli to jedny z najlepších dní, ktoré som tam zažil. Našiel som si množstvo priateľov z celého sveta a užil veľa zábavy. Jediné čo ma mrzelo, že som tam nemohol ostať dlhšie ale trebalo ísť zarábať, a tak som musel skončiť. No ak by som ešte mal možnosť niekedy na takýto kurz angličtiny čo i len na pár týždňov ísť, určite by som ani sekundu neváhal.