Ako sa žije v kanadskom Vancouveri?

Rozhodovanie do ktorého mesta  ísť na working holiday nebolo jednoduché. Chceli sme ísť čo najďalej, a tak sme vyradili východ Kanady. Zo začiatku nás najviac lákalo Calgary, potom zasa Edmonton. Všade sme našli niečo pre a niečo proti, prečo tam ísť a prečo tam neísť. Rozhodovanie nebolo vôbec jednoduché. Nakoniec a vlastne aj pre to, že sme plánovali aj dosť veľa cestovať vyhral Vancouver. Z Edmontonu a Calgary nám pripadalo všetko nejako ďaleko. Kdežto v okolí Vancouveru sa dá podniknúť nespočetne kratších ciest. Ale zvládnete odtiaľ cestu aj do Rocky Mountains alebo ak je Kanady málo, do USA je to len na skok. A tak bolo rozhodnuté, ide sa do Vancouveru!

Vancouver je najväčšie mesto na západe Kanady. Hoci mesto samotné má iba 600 000 obyvateľov so všetkými predmestiami sú to až 2 milióny. Napriek tomu sa tu skoro nikde necítite ako vo veľkomeste. Väčšina obyvateľov žije v rodinných domoch. Na každom kroku je zeleň a parky a mesto leží obklopené horami a oceánom. Neustále sa objavuje na popredných miestach v rebríčkoch miest, kde sa žije najlepšie na svete.

Vysvietený nočný Vancouver

Bývanie a práca

Aký je teda život vo Vancouveri? Drahý, znela by odpoveď, ak by ste sa spýtali či už miestnych, alebo turistov.  Od potravín po bývanie je tu všetko nehorázne predražené. Ak by ste si náhodou chceli kúpiť dvojizbový byt v centre, rátajte s cenou okolo milióna dolárov. Cena domov mimo centra, ktoré mali kedysi hodnotu stotisíc, sa za pár rokov vyšplhala na milión.

Nielen po kúpe bytu je obrovský dopyt, ale aj po podnájmoch,  a preto nájsť si podnájom je celkom komplikované.  Samozrejme ako všade sú tu na výber samostatné byty a izba v spoločnom dome či byte. Veľmi obľúbené sú tu aj tzv. basementy, ktoré sa nachádzajú na zníženom prízemí.  Ak si hľadáte iba izbu, tak vám sú schopný ponúknuť lodžiu či dokonca kúsok obývačky oddelenej závesom ako samostatnú izbu. Ak ste pár a hľadáte si práve izbu v spoločnom dome, tak to budete mať s hľadaním ešte ťažšie. Páry akosi nikde nechcú. So samostatnými bytmi je to ťažšie. Na obhliadke bytu, treba rátať s tým, že sa zapíšete do poradovníka, kde už pred vami bude zapísaných ďalších pár ľudí. Majiteľ sa potom rozhoduje na základe referencií a dotazníka. Zaujíma ho nielen či robíte, kde pracujete, ale najmä teda referencie od vášho predchádzajúceho prenajímateľa, zamestnávateľa a tzv. credit check, teda či máte dostatok financií na účte a či si platíte všetky účty tak ako máte.

Napriek drahote, sa sem chce každý sťahovať, za prácou, štúdiom či v rámci Working Holiday. Preto tu stavebníctvo prežíva ozajstný boom.  Vancouver nežije zo žiadneho priemyslu, ale práve zo stavebníctva, upratovania po stavbách, turizmu, kaviarní a reštaurácii. Po týchto pozíciách je tu naozaj veľký dopyt. Platy však často zaostávajú za platmi v ostatných kanadských provinciách. Prácu nájsť problém vôbec nie je. Nepotrebujete vedieť v podstate nič ani angličtinu a do dvoch dní máte prácu. Problémom je skôr plat. Ak sme si na pohovoroch vypýtali viac ako 15 dolárov na hodinu, väčšinou sa len pousmiali a už neozvali. Dôvodom bude aj to, že tu chodí veľa Ázijcov a rovnako ľudí na working holiday. Tým pádom firmy nemajú problém nájsť aj ľudí, ktorí im budú robiť za minimálnu mzdu. A ak si z toho platu odpočítate všetky náklady, veľa vám už neostane. Ďalšou otázkou je akú prácu? V stavebníctve, kaviarňach, reštauráciách, hoteloch, upratovacích firmách a vlastne na väčšine neodborných pozícií to je jednoduché. Horšie je ak chcete robiť nejakú odbornú alebo kancelársku prácu. To sa už s hľadaním práce trocha potrápite. Nevravíme, že to nie je možné. Aj nám sa to podarilo, ale vôbec to nie je jednoduché.

Príroda

Tak prečo je potom Vancouver taký obľubený? Myslím si, že je to práve kvôli blízkosti prírody. Žijete síce vo veľkom meste a všetky služby sú na dosah, no zároveň stačí zobrať auto alebo miestnu MHDčku a do hodiny ste v horách, kde môžete ísť na túru, rybačku, v zime lyžovať či na snežnice.  Je tu nekonečne veľa možností. Ak by ste chceli každý víkend chodiť na inú túru, tak máte na pár rokov postarané o program.

Záliv Deep Cove na severe Vancouveru

Okrem turistiky sú tú veľmi obľúbené kajakovanie či paddle board. Veľa miestnych chodí  napríklad do zálivu  Deep Cove na severe Vancouvru, ktoré je skvelým miestom pre tento šport. Ale okrem neho tu samozrejme nájdete aj kopec iných miest.

Rybolov je kapitola sama o sebe. Od augusta do októbra je tu sezóna lososov. Všade čítate, že milióny rýb sa vydávajú hore prúdom riek Capilano a Fraser River. No na Capilano River väčšinou stretnete viacej rybárov ako rýb. Celkovo rybolov je tu oveľa viac obľúbený aj medzi mladými ľuďmi ako na Slovensku. V samotnom Vancouveri je niekoľko jazier, ktoré pravidelne zarybňujú pstruhmi, a tak máte možnosť zachytať si priamo v meste. Ale ak si chcete rybačku naozaj užiť, treba si nájsť miesto ďalej od Vancouveru, ktoré nie je tak jednoducho dostupné a nechodia tam chytať všetci.

Nájsť pekné jazero v okolí Vancouveru na prechádzku alebo rybačku nie je problém.

Celkovo celé mesto žije veľmi aktívne a outdoorovo. Priamo v meste nájdete Stanley park, obrovský park s rozlohou vyše 400 hektárov, väčší dokonca ako známy Central Park v New Yorku. Každý deň tu množstvo ľudí behá, bicykluje alebo korčuľuje.  V Stanley parku nájdete aj 3 pláže, kde sa v lete miestni s obľubou kúpu v chladných vodách Tichého Oceána. Kúpanie to ale nie je pre každého, voda sa tu málokedy zohreje nad 15 stupňov. A tak my sme do nej ledva vošli po pás.

Pekné letné počasie tu každý využíva na 110% a trávi čo najviac času aktívne vonku. Každý vie, že po lete prichádza daždivá jeseň. S počasím je tu vtedy horšie ako v upršanom Londýne. Nie nadarmo sa Vancouver prezýva aj Raincouver. Na jeseň v roku 2016 napríklad počas dvoch mesiacov bolo len 5 dní, kedy nonstop nepršalo. Zimy tu bývajú tiež mierne a skôr daždivé ako so snehom, možno práve preto, keď napadne sneh, vypukne v meste kalamita. Doprava nefunguje a aj metro má meškanie. Skoro ako v Bratislave keď nasneží. Aj nadávať na slovenských cestárov sme v Kanade prestali. Bývali sme v strede Vancouveru, no uličky okolo nášho rodinného domu počas celej zimy ani jeden krát neodhŕňali. Proste keď nasnežilo nechalo sa to tak a autá to postupne vyjazdili. Ak na to popršalo a potom primrzlo, nevedeli sme po tom ľade ani prejsť cez uličku. Takže nie všetko v zahraničí funguje tak ako si myslíme doma.

Takto vyzerali cesty okolo nášho domu v zime keď nasnežilo.

Zasnežený Queen Elizabeth Park neďaleko nášho domu.

Doprava vo Vancouveri

Doprava vo Vancouveri funguje na rozdiel od iných kanadských alebo amerických miest ešte pomerne dobre, ale má aj dosť múch. Funguje tu Skytrain, metro bez vodiča, ktoré premáva nad aj pod zemou. Je rýchle, spoľahlivé a premáva každých pár minút na troch linkách – Canada Line, Millenium Line a Expo Line. Ak bývate niekde blízko metra a rovnako blízko metra máte aj prácu alebo školu, máte vyhraté a doprava vám nezaberie nejako veľa času. Okrem metra, spája mesto sieť autobusov. Na zastávkach však nenájdete žiadny poriadok, a tak môžete len dúfať, že budete čakať na autobus 5 minút a nie hodinu. Autobusy tiež ale stoja takmer na každej križovatke, a tak je cesta dosť pomalá.

Funguje tu obdoba nášho mesačníka, tzv Compass card, ktorú si na začiatku mesiaca dobijete a môžete s ňou jazdiť celý mesiac, len ju priložíte vo vchode do metra alebo do autobusu. Nevýhodou je, že si ju viete nabiť iba na kalendárny mesiac. Teda ak si nabijete Compass card napríklad 5. januára, platí vám do konca mesiaca a nie do 5. februára ako by ste predpokladali. Navyše je doprava aj dosť drahá. Compass kartu si môžete dobiť na jednu, dve alebo viac zón. Od toho záleží aj jej cena. My sme si dobíjali iba na jednu zónu, čo stálo 91 kanadských dolárov. Mohli sme tak využívať určitú časť metra plus všetky autobusy. Jednorazové lístky sa dajú kúpiť v automatoch na staniciach metra alebo priamo u šoféra. Treba však mať pripravenú presnú sumu v minciach, ktorú následne hodíte do škatuľky u šoféra.

Metro alebo Skytrain vo Vancouveri

Vancouverské autobusy

Inak ak chcete aby autobus zastal, tak nezvoníte stlačením gombíka ako u nás, ale musíte potiahnuť šnúrku, ktorá visí pozdĺž autobusu. Vec, ktorá sa nám ale najviac páčila aj prekvapila, bolo, že vždy keď sme vstupovali do autobusu a pípli alebo kúpili sme si lístok, šofér väčšinou poďakoval. A tiež každý, kto vystupoval, nahlas zakričal šoférovi Ďakujem. Niektorí šoféri  aj vtedy odpovedali cez celý autobus, že nie je za čo.  Nepríjemné ale bolo ak čakáte na autobus a ten okolo vás prejde s nápisom „Not in service.“ alebo „Sorry, I´m full.“

Ľudia

Kanaďania sú v všeobecnosti veľmi milí a priateľskí. Okrem toho, že sa vás vždy a všade pýtajú ako sa máte, nie je výnimkou, že sa s vami začnú len tak v autobuse alebo v obchode rozprávať cudzí ľudia. Viackrát sa mi stalo napríklad aj, že v banke alebo v obchode sa ma spýtali odkiaľ som a ako sa mi páči v Kanade. Celkovo sú Kanaďania veľmi otvorení cudzincom, a to najmä preto, že je tu skoro každý cudzincom. Ak sa ich opýtate odkiaľ vlastne sú, veľa z nich vám odpovie napríklad som z Kanady, ale pochádzam z Nórska, hoci už boli narodení v Kanade. Mimokanadských predkov tu má takmer každý.

Vancouver by sa dal nazvať aj ázijským mestom v Amerike. To sme napríklad pred naším príchodom ani netušili. Väčšina jeho obyvateľov pochádza z Ázie či už Číny, Japonska, Kórey, Vietnamu, Filipín alebo Thajska. Bohatý Číňania skupujú tie najväčšie a najdrahšie domy v okolí Vancouveru a sťahujú sa sem s celými rodinami. Často sa nám napríklad stávalo pri ceste preplneným metrom, keď sme sa obzreli okolo seba, boli sme jediný medzi Ázijcami a cítili sme sa skôr ako niekde v Pekingu a nie ako v Kanade. Podobné to je aj v niektorých častiach mesta.

Bezpečnosť vo Vanocuveri

Mesto je vo všeobecnosti veľmi bezpečné. Treba sa len vyhnúť ulici East Hastings, ktoré je centrom bezdomovcov a feťákov. Pár krát sme touto uličkou prechádzali autobusom, ale niektoré pohľady boli fakt strašné. Bola to tiež jedna z vecí, ktorá nás dosť prekvapila. Také množstvo bezdomovcov sme tu určite nečakali. Celkom dosť sa ich združovalo aj na Granville Street, kde si stavali svoje domčeky z kartónových krabíc.

V ostatných častiach mesta predstavovali najväčšie nebezpečenstvo medvede a medvedíky čistotné. Kolegyne chodili bežne často vystrašené do roboty, keď zbadali pri ceste v kríku medvedíka, ktorý sa bežne potuloval po meste číhajúc na nejaké zvyšky. A v niektorých mestských parkoch sme našli tabule upozorňujúce aj na medvede. I keď my sme medveďa vidieť chceli, za celý čas v Kanade sa nám to nepodarilo.

Vidieť veveričku nie je problém takmer kdekoľvek v meste.

Rovnako aj na tabuľu upozorňujúcu na medvede narazíte často.

Párty sme si vo Vancouvri veľmi neužili, keďže ceny alkoholu sú tu celkom vysoké. Navyše alkohol v potravinách nekúpite. Predáva sa iba v špecializovaných obchodoch, tzv Liquer Storoch.  Pripravte sa, že je jedno či máte 18 alebo 40 rokov, zásadne si od vás vypýtajú doklad totožnosti, niekedy aj dva, ak kupujete alkohol. Takže sme využívali hlavne zdroje, ktoré sme si doniesli z domu. V meste sa ale hlavne v lete koná nespočetne akcií, a tak nájsť si program na zábavu nikdy nebol problém.

Aj napriek niektorým negatívam musíme zhodnotiť, že Vancouver je super miesto na život. A určite sa oplatí aspoň na chvíľu si to tam ísť vyskúšať. Pred cestou sa treba ale rozhodnúť, či chce človek v Kanade hlavne cestovať alebo zarábať alebo si spraviť kariéru. Ak tam chce ostať dlhšie oplatí sa mu investovať viacej času do hľadania lepšejpráce i na úkor toho,  že na začiatku bude mať viacej výdavkov. Ak je šikovný, určite sa mu to podarí, zoberie to ale určite veľa energie. Osobne by sme druhý krát asi volili tú cestu, kúpiť hneď na začiatku auto a presúvať sa po viacerých miestach v Kanade, aby sme toho videli čo najviacej. Kúpa auta nie je problém problémom je skôr, že ceny poistiek sú veľmi vysoké. Okrem toho na slovenský vodičský preukaz, ak ste na Working Holiday, môžete šoférovať iba tri mesiace. Potom už potrebujete kanadský.