Na pizzu a pohár vínka do Bergama

Pre väčšinu ľudí je Bergamo len letisko, z ktorého sa dá rýchlo a lacno dostať do blízkeho Milána. My sme sa však tentoraz rozhodli, že preskúmame radšej bližšie a menšie mestečko Bergamo. Keď máte málo času alebo sa chcete len tak potúlať starými uličkami s pravou talianskou atmosférou, tak Bergamo určite stojí za to navštíviť.

Letenky

Koncom augusta mal Ryanair niekoľko akcií na letenky za pár centov. Hľadali sme destináciu, kde by sme mohli ísť na víkend, aby sme si nemuseli čerpať dovolenku z roboty. Za chvíľu sa nám podarilo nájsť veľmi výhodné letenky z Budapešti do Talianskeho Bergama za 0,35 eur, ktoré presne vyhovovali našim kritériám a tak sme hneď kupovali. Odlet bol naplánovaný na sobotu o šiestej ráno a prílet v nedeľu okolo desiatej pred obedom. Tak sme teda mali jeden voľný deň v Bergame a začali sme plánovať, ako ho využijeme.

Plánovanie

Prvoradé bolo ubytovanie, ktoré sme si chceli dať čo najbližšie k letisku, keďže sme odlietali skoro ráno. Výber padol na Bed & Breakfast Columbus, keďže mal asi najnižšiu cenu a zároveň bol vzdialený len 3 kilometre od letiska. Hotel sme rezervovali dosť na poslednú chvíľu, keďže sme dlho nevedeli, či vôbec pôjdeme. Našťastie to dopadlo tak, že sme mohli ísť, a tak sme rýchlo rezervovali hotel za 55 eur. Kúpili sme si lístky na autobus Student Agency z Bratislavy do Budapešti za 7 eur, spravili sme si online check-in a mohli sme vyraziť.

Cesta do Bergama

Po chvíli čakania na Bratislavskej autobusovej stanici dorazil autobus Student Agency s polhodinovým omeškaním. Našťastie išli sme s ním aj pred dvoma týždňami, tak sme vedeli, že takéto meškanie je v piatok večer normálne. V autobuse sme si dali zadarmo horúcu čokoládu a chvíľu sme si pospali, kým sme prišli do Budapešti. Tam sme už presne vedeli ako sa dostať na letisko, stačilo nastúpiť na metro č. 3 na zastávku Kobánya- Kispest a tam nasadnúť na letiskový autobus 200E. Okolo polnoci sme dorazili na letisko, kde sme do rána zabíjali čas hraním kariet.

Lietadlo odlietalo načas aj celý let prebehol hladko a veľmi rýchlo. Ráno o ôsmej sme už boli na letisku v Bergame. V príletovej hale sme si kúpili dva lístky na autobus do mesta za 5 eur, v ktorom bola zahrnutá aj neobmedzená doprava po meste, dokonca aj lanovka na 24 hodín, čo sme aj všetko bohate využili. Cesta autobusom do mesta trvala len pár minút.

V Bergame sme vystúpili na vlakovej stanici a pomaly sme prechádzali až k starému mestu. V miestnych potravinách sme si kúpili raňajky za pár eur. Orientácia bola v meste úplne jednoduchá, stačilo ísť rovno po tej najširšej ulici. Asi po 15 minútach sme prišli k spodnej stanici lanovky. Keďže bolo ešte skoro ráno, nebolo tu ešte veľa turistov, a tak sme mohli hneď nastúpiť na lanovku a vyviezť sa do starého mesta.

Lanovka  „funicolare“ do Citta Alta

Citta Alta  

Staré mesto Bergama  - Citta Alta - je veľmi pekné a celé má veľmi romantickú atmosféru. Je síce maličké, ale má plno úzkych uličiek a zopár malých námestíčok s reštauráciami, terasami a malými obchodíkmi, ktoré ponúkajú všelijaké dobroty. Najprv sme mali v pláne, že rovno sa odvezieme druhou lanovkou na ďalšie poschodie a potom si pozrieme toto, ale tá druhá lanovka premáva až od 10:00, takže sme mali ešte dobrú trištvrte hodinu k dobru. Tak sme sa vrátili späť do tejto časti mesta, okrem hlavnej ulice, sme prešli aj všetky bočné uličky a navštívili aj katedrálu – Basilica di Santa Maria Maggiore.

Basilica di Santa Maria Maggiore.

Keď už sme mali všetko prejdené a cez hlavnú ulicu už prešli tretíkrát (nie posledný) skúsili sme znovu ísť k lanovke. Tentoraz už fungovala, a tak sme vyviezli hore, odkiaľ bol prekrásny výhľad na celé Bergamo. Tu hore už neboli skoro žiadni turisti, tak sme mali celú vyhliadku iba pre seba. Potom sme sa ešte prešli k zrúcanine hradu - Castello di San Vigilio. Do vnútra sme sa však nedostali, tak sme ho obdivovali aspoň zvonka.

Castello di San Vigilio

Výhľad na staré mesto z najvyššej stanice lanovky

Pomaly sa blížil čas obeda a nám začalo škvŕkať v bruchách, tak sme rozhodli, že si ideme sadnúť do niektorej z miestnych reštaurácií. Nemohli sme si dať nič iné ako pizzu, keď už sme boli v Taliansku a ochutnať pravú taliansku pizzu. Hoci niečo také neexistuje, aj tam majú dobrú a zlú pizzu, keďže som už v minulosti bola v Taliansku a jedla som naozaj perfektnú pizzu, ale táto bola obyčajná akú by som dostala aj u nás doma.

Keďže Bergamo je malé mesto a my sme ho už v podstate celé prešli, chceli sme sa poobede pozrieť ešte do Milána. Tak sme si nasadli na mestskú, odviezli sme sa späť na stanicu. Tam sme hneď našli autobus do Milána, no šofér nás vrátil, že lístky si musíme kúpiť na stanici. Išli sme tam, tam nás zase odkázali do jedného obchodíka, tam sme konečne lístky našli. Jeden stál 5 eur, tak sme začali rozmýšľať, či sa nám to vôbec oplatí. Boli sme aj dosť unavení, keďže celú noc sme nespali, tak sme rozhodli, že radšej sa vrátime ešte do starého mesta a pôjdeme si niekde sadnúť na pohár vína.

A tak sme znovu využili autobus zadarmo, tentoraz sme sa odviezli, kúsok pred staré mesto a peši sme prešli popri vyhliadke a ďalšími typickými úzkymi uličkami, až sme sa znova dostali na hlavné námestíčko. Tam sme si sadli na terasu jednej z reštaurácií a vychutnávali sme dobré vínko, pekné počasie a príjemnú atmosféru mesta. Po asi hodine sme sa vybrali kúpiť si nejaké suveníry, ale boli tam asi len 2 obchody a výber nič moc, tak sme kúpili aspoň magnetku. Takto príjemne sme preflákali celé poobede v Bergame, no napriek tomu, že sme celý deň nebehali za pamiatkami, tak sme si veľmi užili tento deň v Bergame.

Uličky starého mesta v Bergame

Samé pochúťky

Hľadanie hotela

Okolo piatej sme nastúpili na autobus, ktorý nás mal zviezť až k hotelu. Z hotelu nám napísali presné inštrukcie, ktorým autobusom tam máme ísť a názov zastávky, kde máme vystúpiť. Po asi pol hodine, keď sme si už mysleli, že už by sme tam mohli byť som si išla šoféra spýtať. No on vôbec nevedel, čo to je za zastávku, či vôbec takú má. Tak sme sa pýtali ľudí v autobuse, ale nikto o nej nevedel alebo aj keď o zastávke možno vedel, ale po anglicky nevedel a vysvetľoval nám to po taliansky, tak nám to bolo nanič. Po asi ďalších desiatich minútach sme už boli jediní cestujúci v autobuse a už sme začali byť nervózni. Nakoniec šofér zastal a spýtal sa niekoho na ceste, kde to je. Potom nám už našťastie vedel ukázať, kde vystúpiť a hneď pri zastávke sme našli aj hotel. Hotel to vlastne ani nebol, bolo to niečo ako ubytovanie v súkromí, ale všetko bolo veľmi čisté a mali sme nádherné izby s krásnym dreveným vyrezávaným šatníkom.

Cesta domov

V hoteli sme mali dohodnutí aj transfer na letisko na nasledujúce ráno, ktorí stál 5 eur na auto, čo bolo celkom lacné. Transfer sme si dohodli na 5:30, keďže lietadlo nám malo letieť 7:20, no boli sme tam dosť skôr a dosť dlho sme museli čakať. Ľudí bolo takto zrána ešte málo, takže by nám bolo úplne stačilo ísť na šiestu.

Let prebehol znova veľmi rýchlo a za chvíľku sme už pristávali v Budapešti. Keďže späť do Bratislavy, nám nešiel žiadny autobus, rozhodli sme sa pre vlak. Dostať sa na železničnú stanicu, bolo už trochu zložitejšie. Museli sme dvakrát prestupovať a trvalo nám to asi hodinu. Mali sme celkom šťastie, že sme prileteli o 15 minút skôr, lebo keď sme došli na stanicu, čakalo nás niečo, čo sme ešte nevideli. Nielen, že lístky na medzinárodné spoje sa tam kupovali, tak, že sme si museli zobrať lístok a podľa čísla počkať kým nás zavolajú, ale dokonca vypisovali lístky ručne cez kopirák. Trvalo im to teda hodnú chvíľu a naozaj sme boli radi, že sme tam prišli skôr, lebo keby sme prišli 15 minút pre odchodom, vlak nám určite ujde. Ďalšie nemilé prekvapenie bola cena lístka, pre jednu osobu stál 17 euro, čo je o 10 eur viac ako autobus. Nemali sme ani toľko forintov zamenených, ale našťastie sme mohli zaplatiť jeden lístok vo forintoch a druhý v eurách. Potom sme si už len kúpili niečo na jedenie a už sme aj frčali vo vlaku do späť do Bratislavy.

Tento výlet bol iný ako ostatné, nebehali sme toľko po pamiatkach ako zvyčajne, no napriek tomu sme si ho veľmi užili.