Aprílový víkend na Sicílii

Trapani, 70 000-ové mesto na západe Sicílie mnohí poznajú iba vďaka tomu, že tu Ryanair zaviedol priamo linku z Bratislavy. A spravil dobre, nenápadné talianske mestečko, ktoré je bránou k nádherným Egadskými ostrovom a historickému mestečku Erice určite stojí  aspoň za krátku návštevu.    

Po návrate z výletu v Štokholme sme boli plní chuti do ďalšieho cestovania, ktorú ešte znásobila jedna kamarátka, ktorá chcela tiež niekam zaletieť, a tak sme sa dohodli, že niečo lacné spolu zorganizujeme. A mohli sme znova začať sledovať ceny leteniek a hľadať, kam by sa dalo na pár dní za lacný peniaz zaletieť. Vtedy začala aj letecká spoločnosť Ryanair otvárať nové linky na letnú sezónu z Bratislavy. A uvádzacie ceny do Sicílskeho Trapani nás hneď zaujali. Len problém bol, že to bolo v období, keď som akurát končil vysokú školu odovzdával diplomovú prácu, tak bolo povinností až až a žiadny termín na výlet nevyhovoval. Až jeden večer, keď prišla sms správa od kamarátky že sú nové akcie na letenky, a dokonca aj v termínoch, ktoré by nám vyhovovali. A tak sme už ani chvíľku neváhali, obvolali pár ľudí, ktorí sa k nám chceli pridať a rýchlo kupovali.

Spiatočné letenky pre štyri osoby nás nakoniec vyšli spolu 56 euro a hneď sme začali všetko plánovať: kde sa ubytujeme, ako sa dostaneme z letiska do mesta, čo sa dá v okolí vidieť. Dúfali sme že by sa mohlo dať už aj kúpať, no po zistení aprílových teplôt v miestach ktoré sme chceli navštíviť sme zistili, že to určite nepôjde. Ako sa nám podarilo zistiť, v samotnom Trapani toho na obdivovanie veľa nie je, no napriek tomu je v jeho okolí veľa krásnych miest, ktoré sa oplatí navštíviť. A tak po zistení niektorých možností sme sa rozhodli, že jeden deň strávime priamo v Trapani, ďalší zájdeme na neďaleké Egadské ostrovy, a posledný sa vyvezieme lanovkou do neďalekého mestečka Erice, ktoré je na kopci nad Trapani.

Nasledovalo zháňanie ubytovania. Ubytovanie sme sa snažili vybrať s čo najlepšou polohou a samozrejme čo najnižšou cenou. Nakoniec sme vybrali apartmán II Cortiletto B&B v centre Trapani za 180 eur na dve noci a pre štyri osoby. Potom sme už len zistili možnosti dopravy z letiska do mesta a späť na letisko, ako aj možnosť dopravy na Egadské ostrovy. Pár dní pred naším odletom sa začala vojenská operácia v Lýbii. A keďže letisko v Trapani je bývalé vojenské letisko, začali civilné lety odkláňať do Palerma a toto letisko využívali vojenské lietadlá. No nášho letu sa to našťastie nedotklo. I keď by nám to asi ani nevadilo, len sme už mali rezervované ubytovanie a naplánovaný program v Trapani. A tak sme sa už len tešili na odlet.

Z Bratislavy sme odlietali ráno o 8:45, a tak sme už o tretej ráno stepovali na zastávke a cestovali do Bratislavy. Dvojhodinový let prebehol hladko a onedlho sme pristávali do zamračeného a celkom chladného počasia na letisku v Trapani. Z letiska je viacej možností ako sa dostať do mesta. My sme si vybrali normálny linkový autobus, ktorý odchádzal rovno spred letiskovej haly do centra mesta. Hneď ako sme vybehli z letiska autobus už stál na zastávke, tak sme rýchlo nastúpili, lístky kúpili asi za 3 eurá priamo v autobuse. Prvý problém sa naskytol, keď sme nevedeli, kde máme vystúpiť. V tomto nám poradil šofér, hoci nevedel ani slovo po anglicky. A ako sme sa neskôr dozvedeli, veľa ľudí tu angličtinu neovládalo, a niekedy bolo celkom zábavné na niečom sa dohodnúť. Horšie to bolo keď sme vystúpili. Trapani je bludisko, plné malých úzkych uličiek a chvíľu nám trvalo kým sme našli náš apartmán. Keď sa nám ho nakoniec podarilo nájsť, zavolali sme zamestnancom, keďže recepcia a personál sa nachádzali v inej budove o dve uličky ďalej. Za chvíľu prišiel zamestnanec apartmánového domu a zároveň aj informačnej kancelárie. Bol to posledný človek na Sicílii, ktorý vedel po anglicky a našťastie poradil nám čo a kde sa oplatí pozrieť a navštíviť, dal nám nejaké mapy a prospekty a ubytoval nás.

Úzke uličky starého mesta v Trapani

Mali sme pred sebou ešte celé poobede, tak sme sa vybrali preskúmať ulice Trapani. Prešli sme sa po pobreží od jedného konca Trapani až ku druhému. V Trapani nie je veľa historických pamiatok (skoro žiadne), ale zato má maličké, no pekné historické centrum. Hlavnú ulicu pešej zóny tvorí Corso Vittorio Emanuele plné obchodíkov a kaviarničiek. Prechádzame sa najprv po hlavnom korze, potom po úzkych bočných uličkách, nasávame atmosféru a vdychujeme vôňu mora.  Prechádzame popri pobreží až na koniec polostrova ku veži Torre Ligny. Pobrežie pokrývali veľké kopy vyplavených morských rias.

Veža Torre Ligny v Trapani

V uliciach bola kopa ľudí, niekoľko turistov a veľa miestnych, ktorí sa navzájom prekrikovali. Neustále sme sa otáčali, lebo sme si mysleli, že kričia na nás, no oni sa len tak hlasno rozprávali medzi sebou. Celý deň bolo zamračené, slniečko takmer ani nevykuklo spod mrakov a Erice, mestečko nad Trapani bolo celé v mrakoch. Podvečer sa spustil aj dážď, tak sme si kúpili večeru a schovali sa do apartmánu. Napriek tomu, že bol apríl, bolo celkom chladno a na izbe nám bola zima, ale ani za svet sme nevedeli pustiť kúrenie. Išli sme teda zavolať majiteľa, no bol tam už len jeho pomocník, ktorý samozrejme nevedel po anglicky a chvíľu trvalo kým sme mu vysvetlili, že nie sme hladný, ale je nám zima.

Severné pobrežie Trapani

Favignana – z ostrova na ostrov

Na druhý deň vyšlo slniečko, počasie sa o dosť zlepšilo a my sme podľa plánov išli pozrieť sa na neďaleký ostrov Favignana. Favignana je jedným z troch Egadských ostrovov. Okrem asi najznámejšej Favignany ich tvorí Marettimono a najmenší Levanzo. Lode na Favignanu odchádzajú pomerne často z prístavu v Trapani a cesta na ostrov trvá asi pol hodinu. Favignana je krásny malý ostrov, oveľa čistejší ako samotné Trapani.

Pevnosť sv. Kataríny, ktorá sa vypína nad Favignanou

My sme ho prešli krížom krážom pešo, popozerali sme všetky zákutia, plážičky s nádhernou tyrkysovou vodou v mori ako Cala Azzurra, Cala Rossa alebo Cala Grande.  Hoci väčšina pobrežia tvoria skaly a útesy, tých pár pláží je naozaj krásnych. Určite pohodlnejšie a o niečo rýchlejšie by išlo spoznávanie ostrova na bicykloch alebo skútroch. Po niekoľkých prejdených kilometroch sme ľutovali, že sme si ich nevypožičali. Aprílové slnko totiž začalo celkom slušne piecť a my sme rýchlo utekali do dákej reštiky na chvíľu sa pred ním skryť. Bohužiaľ sme rovno vystihli čas siesty (od 13:00 do 16:00) a takmer všetko bolo zavreté. Nakoniec sa nám však podarilo nájsť jednu reštauráciu, ktorá bola otvorená. Pizzu síce nemali, no pochutnali sme sa na niečom inom. Po obede sme sa ešte vrátili preskúmať ostatné časti Favignany. A keďže na kúpanie to ešte nebolo, tak sme len obdivovali nádhernú azúrovú farbu kryštáľovo čistého mora všade navôkol.

Pobrežie Favignany

Kryštálovo čisté more pri Favignane

Podvečer sme sa vybrali naspäť do Trapani, na lodi prišlo priateľke trocha nevoľno. Možno to bolo z toho celodenného slnka, ktoré pekne pieklo a možno z tých vĺn, ktoré sa hrali s lodičkou. V Trapani sme už len kúpili niečo na večeru a šup na hotel. Čo nás trocha zaskočilo, že síce sme boli v Taliansku a chceli sme si dať nejakú taliansku pizzu, v každej reštaurácii nás prekvapili vyhlásením „No Pizza.“ Prečo ju tam nikde nemali sme nezistili, reštauráciu s pizzou sa nám podarilo nájsť až posledný deň v mestečku Erice.

Erice –historické mesto v oblakoch

Na posledný deň sme si nechali návštevu historického mesta Erice, ktoré sa vypína vo výške 800 metrov  nad Trapani. Mesto Erice má svoje počiatky už v časoch starovekého Grécka, bolo totiž založené  starými Grékmi počas púnskych vojen. Odvtedy sa tu vystriedali Arabi, Rimania aj Normani a všetky tieto vplyvy sa miešajú v kamennom Erice. Do Erice sa dá dostať dvomi spôsobmi, buď autobusom alebo lanovkou, z ktorej sú nádherné výhľady na okolie. My sme si vybrali práve druhú možnosť. Ráno sme sa odubytovali z hotela a chceli sme sa zviezť autobusom k lanovke, ktorá viedla do Erice. Keď sme však prišli na zastávku, cestovný poriadok bol strhnutý, tak sme nevedeli, kedy alebo či vôbec pôjde nejaký autobus. Chvíľu sme čakali, ale keď žiadny nešiel, rozhodli sme sa prejsť k ďalšej zastávke, a potom k ďalšej a ďalšej. Až sme nakoniec celkom dlhou prechádzkou došli až k lanovke, no po celý čas okolo nás neprešiel ani jeden autobus. Možno to bolo tým, že bola nedeľa. Kúpili sme si spiatočné lístky, a vyviezli sa hore. Ako z lanovky tak aj z Erice bol pekný výhľad dole na Trapani a jeho okolie. Deň sme strávili prechádzkami po Erice. Je to pekné starobylé mestečko ktoré už slúži viac menej asi len pre turistov. Je tu plno obchodíkov so suvenírmi, perkárničiek , kaviarničiek a úzkych dláždených uličiek. Jedno z najkrajších častí Erice je hrad Pepoli.

Hrad Pepoli v Erice

Výhľad z Erice

Podvečer sme sa lanovkou zviezli späť do Trapani odkiaľ sme išli posledným večerným autobusom na letisko, kde nás čakala dlhá noc a čakanie na skorý ranný let a potom už len späť domov.

     Čo dodať na záver? Trochu nás síce mrzelo, že sme boli na Sicílii v apríli, a tak sme si nemohli užiť miestne pláže, zato sme si mohli vychutnať miestnu atmosféru bez davov turistov, ktoré sú tu v letných mesiacoch bežné.  Sme radi že sa nám podarilo spoznať ďalší kút našej zeme a už sa tešíme, kedy sa zasa niekam dostaneme.

Tipy na záver:

• Z letiska Trapani do mesta sa dostanete buď taxíkom alebo autobusom, ktorý pravidelne premáva z letiska na autobusovú stanicu. Aktuálna cena lístka je 4, 90 a časy odchodov si môžete pozrieť na tejto stránke: https://www.hotel-trapani.com/eng/risorse_orario_autobus_aeroporto.asp
• Lode na Favignanu odchádzajú z prístavu v Trapani približne každú pol hodinu, presný časy si môžete overiť tu: http://www.libertylines.it/
• Pokiaľ tu budete trochu dlhšie určite sa oplatí preskúmať aj širšie okolie Trapani, v tejto oblasti sa nachádzajú jedny z najkrajších pláži v Taliansku. Môžete si požičať auto, ale nezabudnite, že Sicílčania jazdia ako blázni. Ďalšou možnosťou je využiť celkom dobré vlakové a autobusové spojenia.