Švédsko: diaľková túra Kungsleden

Kungsleden alebo Kráľovská cesta ako by sa dal tento názov preložiť do slovenčiny je približne 470 kilometrov dlhá túra naprieč švédskou divočinou. Túra sa dá ísť oboma smermi a na severe začína pri dedinke Abisko a na juhu končí v dedinke Hemavan. Je to tá pravá túra pre tých, ktorí si chcú užiť divočinu a zažiť ten pocit, keď sú bez signálu a pár dni chôdze od najbližšej civilizácie. Túra sa dá rozdeliť na niekoľko úsekov a nemusíte ju prejsť úplne celú. Podobne to robíme aj my a vydávame sa na prvý úsek, ktorý má približne 103 až 120 kilometrov a vedie z Abiska na severe do dedinky Nikkaluokta. Poďme sa teda pozrieť na to, ako túto túru zvládnuť, ako sa k nej dostať, ako sa pripraviť a na všetky ďalšie potrebné informácie, aby sme túto časť Kungsleden úspešne zvládli.

Úsek Kungsleden z Abiska do Nikkaluokty ponúka veľmi pekné výhľady

Ako sa dostať zo Slovenska do Kiruny na severe Švédska

Kiruna je akýmsi centrom tejto oblasti, odkiaľ sa dá jednoducho dostať do Abiska alebo Nikkaluokty, takže jej návšteve sa pravdepodobne nevyhnete.

Prvou možnosťou je lietadlo. Kiruna má aj letisko, dá sa tu teda priletieť. Najjednoduchšie to je s jedným prestupom z Viedne, Budapešti alebo Prahy s prestupom v Štokholme. Treba ale rátať s tým, že to nie je úplne bežná trasa a nelietajú tam žiadne nízkonákladové spoločnosti. Ceny leteniek s batožinou, ktorú budete kvôli túre potrebovať, sa pohybujú okolo 500 eur za spiatočnú letenku. Možnosťou by aj bolo letieť nízkonákladovou spoločnosťou do Štokholmu a odtiaľ si kúpiť letenku do Kiruny. Čo by bolo lacnejšie, ale pri tejto možnosti si treba nechať väčší čas na prestup. Ak by prvý let meškal, aby ste stihli ten ďalší, keďže to nie je na jednej letenke.

Druhou možnosťou je kombinácia lietadla a vlaku. Túto možnosť využívajú turisti najčastejšie. Z okolitých letísk môžete letieť do Štokholmu. Tú sú už ceny leteniek lacnejšie a je možnosť letieť aj nízkonákladovými spoločnosťami. Zo Štokholmu sa dá potom pokračovať nočným vlakom, ktorý ide do nórskeho Narviku a stojí aj v Kirune aj v Abisku. Odviesť sa teda treba rovno do Abiska a odtiaľ už začať túru. Cena vlaku ale tiež nie je najnižšia a pohybuje sa od 100 po 200 eur za jednosmerú cestu. Záleží aj od toho ako skoro si lístok kupujete a či si kúpite len sedadlo alebo aj posteľ.

Aj na takého pekné výhľady a jazerá sa môžete tešiť, ak plánujete ísť túru Kungsleden

Tretia možnosť je auto. Túto možnosť využívame aj my. Keďže sa len 4 dni pred odchodom rozhodujeme, že absolvujeme túto túru, letenky sú už veľmi drahé a lacnejšie nás vychádza ísť autom. Navyše sa vyhneme problémom s batožinou pri lete lietadlom. Treba ale rátať s tým, že je to veľmi dlhá cesta a zo Slovenska do Kiruny je to cez 3000 kilometrov. Ďalším dôvodom je, že po túre pokračujeme ďalej do Nórska na Lofoty a polostrov Senja a potom do Fínska. Teda je pre nás výhodné ísť autom. Cesta do Kiruny nám ale zaberá dva a pol dňa.

Parkovanie v Kirune, Abisku a Nikkaluokte.

V tejto oblasti sú na to pripravení, že sem prichádza veľa turistov aj autom, ktorí potom absolvujú túto túru. My nechávame naše auto na parkovisku pri vlakovej stanici v Kirune. Je to pre nás najlepší východiskový bod. Keďže sa pohodlne vieme dostať odtiaľto aj do Abiska a potom späť z Nikkaluokty. Môže sa tu bezplatne parkovať sedem dní. Rovnako sú parkoviská aj v Abisku a aj v Nikkaluokte, ak by turisti potrebovali nechať autá tam. A môže sa tu bezplatne parkovať po dobu siedmych dní.

Pri vlakovej stanici v Abisku je takto pekne zobrazená celá túra aj so všetkými chatami, ktoré sa na nej nachádzajú.

Z Kiruny do Abiska a do Nikkaluokty

Z Kiruny do Abiska alebo opačne je potom najjednoduchšie ísť vlakom. Lístok si kupujeme online dopredu v aplikácii VY a v Kirune už len nastupujeme na vlak. Okrem nás tu nastupuje veľa ďalších turistov a veľa ich už sedí vo vlaku zo Štokholmu. Vlakom je to potom ešte niečo viac ako jednu hodinu. Treba rátať s tým, že vlak má už za sebou dlhú cestu zo Štokholmu, a tak často naberie zdržanie. V našom prípade mešká asi dve hodiny. No sú dni, keď mešká aj viac a zasa aj dni kedy ide presne na čas. Treba s tým teda počítať.

Z Kiruny do Nikkaluokty a opačne jazdia potom autobusy. Autobus ide dvakrát denne a v Kirune má viacero zastávok. Jednou z nich je aj vlaková stanica, a tak sa vieme pekne vrátiť späť z Nikkaluokty k nášmu autu. Lístok na autobus kupujeme online. Je takto lacnejší o 10 eur a využiť ho môžeme počas siedmych dní pred a siedmych dní po dátume, kedy má platnosť na ktorýkoľvek autobus na tejto trase. Lístok aj informácie o časoch, kedy chodí autobus nájdete na stránke https://nikkaluoktaexpressen.se/. Pozor na to, že autobus premáva iba počas hlavnej sezóny, teda väčšinou od polky júna do polky septembra.

Medzi Kirunou a Nikkaluoktou premáva takýto autobus

Ubytovanie počas túry Kungsleden

Ako vo väčšine Švédska aj tu platí, že môžete kempovať kdekoľvek. V okolí Abiska, Kiruny ale aj Nikkaluokty nájdete hotely, kempy ale aj pekné miesta, kde môžete kempovať zadarmo. Počas celej túry tiež môžete kempovať kdekoľvek okrem národných parkov. Hneď pri Abisku sa nachádza Národný park Abisko, v tomto parku sa voľne kempovať nesmie. Je tu ale niekoľko vyhradených miest, kde kempovať môžete. Ako náhle prejdete prvých približne 15 kilometrov cez park, môžete už kempovať kdekoľvek.

Kempovanie využívame počas našej túry aj my. A snažíme sa nájsť si pekné miesta na kempovanie tak, aby sme neboli v blízkosti iných kempujúcich, ak sa to dá. Nevýhodou kempovania je samozrejme to, že si potrebujete niesť celú výbavu, teda stan, karimatky a spacáky.

Takto kempujeme prvú noc na túre Kungsleden

Okrem stanovania je počas túry medzi Abiskom a Nikkaluokta možné prespávať aj v chatách. Na tejto vzdialenosti približne 120 kilometrov sa nachádza 6 chát:

Chata Abiskojaure – prvý úsek z Abisko k chate Abiskojaure je 14 km. Chata sa nachádza ešte v Národnom parku Abisko. Kempovať sa tu teda môže iba na vyhradených a označených miestach.

Chata Alesjaure – vzdialenosť z Abiskojaure k chate Alesjaure je 21 km, tento úsek sa dá skrátiť o 5 kilometrov využitím loďky

Chata Tjäktja – vzdialenosť z Alesjaure k chate Tjäktja je 12 km

Chata Sälka – vzdialenosť z Tjäktja k chate Sälka je 12 km

Chata Singi – vzdialenost z Sälka k chate Singi je 12 km, chatu Singi môžete cestou do Nikkaluokty vynechať a ísť chodníkom rovno k chate Kebnekaise

Chata Kebnekaise – vzdialenosť zo Singi k chate Kebnekaise je 14 km. Chata Kebnekaise sa ale už nenachádza na trase Kungsleden. Z chaty Kebnekaise je to potom posledný úsek do Nikkaluokty 19 km. Táto vzdialenosť sa dá skrátiť o 5 kilometrov využitím loďky.

Chata Abiskojaure na druhej strane jazera, až úplne k nej nejdeme a pokračujeme ďalej.

Kempovať môžete aj blízko chát a využívať ich toalety, kuchynku a tak ďalej. Pozor ale na to, že pri väčšine chát sa za to platí. Najlepšie sa informovať priamo na chate. My sa naopak snažíme kempovať čo najďalej od chát. Pri chatách väčšinou kempuje veľa turistov a hlavne nám nesedia vzdialenosti medzi chatami. Keďže väčšinou ideme viac kilometrov denne, vždy skončíme na mieste, kde sa chata nenachádza. Pozor si treba dať na to, že chaty nefungujú celoročne a zatvárajú už v polovičke septembra (niektoré sú otvorené počas zimnej sezóny od konca februára do konca apríla). Ak pôjdete na túru mimo sezóny, treba rátať s tým, že chaty nebudú otvorené a takisto ani loďky nepremávajú.

Nie na každom úseku sú chaty tak často, ako v úseku z Abiska do Nikaluokkty. Nájdeme aj úseky, kde sú chaty až po 70-80 km. Jedná sa hlavne o úseky v strede trasy. Ak by ste teda išli Kungsleden celú, už bude nutné niesť veci na kempovanie.

Chata Sälka

Strava a pitný režim počas túry z Abiska do Nikkaluokty

Výhodou tejto túry je to, že cestou sa nachádzajú chaty, ktoré som spomínal vyššie. Na chatách sa dá kúpiť aj jedlo. Nie je teda nutné niesť jedlo na celú trasu. Teoreticky by sa dalo ísť aj úplne bez jedla a na chate stále nakúpiť jedlo na najbližší deň. Toto ale určite neodporúčame riskovať. My nenavštevujeme všetky chaty, ale tie na ktorých sme boli, predávali napríklad dehydratovanú stravu, ovsené vločky, sáčkové polievky, cestoviny, cukríky, keksíky, sladené nápoje, pivo, kávu a rôzne ďalšie jedlo. Nebol teda problém kúpiť rôznu dehydratovanú stravu na jedenie. Ceny za dehydratovanú stravu boli približne 130 SEK, čo je asi 13 eur za jednoporciové jedlo. Čo teda nie je nejako extrémne drahé. Čokoládové tyčinky vychádzali na 2 eurá a pivo približne 600 SEK.

Čakajú nás takmer nekonečné údolia

My si všetku stravu berieme so sebou. Cestou teda nekupujeme nič iba dve tyčinky a na jednej chate si dáme dve pivá. Berieme si hlavne dvojporciové dehydratované stravy Travellunch. Tie nám vychádzajú cenovo najlepšie, keďže sa nám ich podarí kúpiť za 9 eur za jedno dvojporciové balenie. A tiež vychádzajú najlepšie váhovo, keďže sú balené po dve porcie. Na raňajky si berieme kaše a ovsené vločky, ktoré si miešame a robíme vždy už večer alebo ráno do termosiek. Tiež si berieme kávy 3v1, ktoré si zalejeme počas dňa v peknom počasí. Okrem toho máme ešte množstvo čokoládových tyčiniek a ovocie, ktoré zjeme ešte prvý deň.

Túra je podľa chát rozdelená na sedem úsekov, teda ak pôjdete podľa chát a týchto úsekov, mali by ste to prejsť za sedem dní. Treba si zobrať aj stravu minimálne na sedem dní. Odporúča sa zobrať si jedlo ešte na jeden rezervný deň. Ak by bolo napríklad extrémne zlé počasie a museli by ste jeden deň čakať, kým sa zlepší, tak aby ste boli na to pripravený.

My plánujeme prejsť celú túru za maximálne šesť alebo menej dní. Berieme teda aj stravu na šesť dní. S tým, že ak by sme si to náhodou museli o deň predĺžiť, dokúpime chýbajúcu stravu na niektorej z chát. Nakoniec ale túru prechádzame za necelých päť dní.

Tých výhľadov sa človek nikdy nepresýti

Ideálne je, že počas celej tejto trasy je všade pitná voda. Všetka voda tečúca v potokoch je pitná a potoky sú celkom často, takže netreba so sebou nosiť veľa vody. Tiež nie je nutné niesť filter na vodu a vodu filtrovať. Aj pozdĺž trasy sú ceduľky, ktoré informujú o tom, že v tejto oblasti je všetka voda pitná. Pozor si treba dať na rieky, jazerá a potoky, ktoré tečú od ľadovcov a majú kalnú vodu. Z týchto piť určite neodporúčame. Tiež sa neodporúča piť voda, ktorá stojí v bažinách. Čistý potôčik nájdete ale počas každých pár kilometrov. Teda stačí vodu doplniť. My si nesieme viac vody akurát vtedy, keď vieme, že si budeme večer variť a na úseku, kde chceme kempovať, by už pekný potôčik tiecť nemusel. Kempovať sa ale snažíme stále tak, aby sme mali pitnú vodu čo najbližšie na doplnenie.

Ak pôjdete v tom správnom období, tak počas celej túry rastie množstvo čučoriedok, brusníc ale aj hríbov. My ideme na začiatku augusta a každú chvíľu musíme stáť a oberať nejaké ovocie. Niekoľkokrát dokonca vidíme aj tzv. morušku (cloudberries), ktoré sme zatiaľ nikde nevideli a sú veľmi zaujímavé a chutné.

Morušky, už ste ich niekedy ochutnali?

Signál, navigácia a platenie na chatách počas túry z Abiska do Nikkaluokty

Začnime tým, že táto túra je veľmi dobre značená. Značená je červenými značkami a väčšinou od jednej značky vidíte už ďalšiu, kam máte pokračovať, niekedy aj viacej ďalších značiek. Chodník je tiež dobre vychodený a stačí ho nasledovať. Na niektorých miestach sa síce rozdvojuje, no časom sa spojí späť. Tam kde sú odbočky na chaty alebo bočné túry, väčšinou bývajú aj tabuľky s popisom, kadiaľ sa kam ide. Pri chatách tiež bývajú smerové tabuľky, ktorým smerom je aká ďalšia chata a koľko je to kilometrov. Túra teda nie je nejako náročná na navigáciu.

Túra je veľmi dobre značená a aj vychodená

Ak by som to mal porovnať s Grónskom, kam sme chodili na túry, tu je tá navigácia podstatne jednoduchšia. V Grónsku neboli žiadne značky alebo boli len minimálne a neboli tam žiadne chodníky alebo boli vychodené len na niektorých úsekoch. Rovnako tu stretávame podstatne viac ľudí. V Grónsku sme niekedy nestretli človeka ani dva dni.

My používame na navigáciu akurát aplikácie v mobile. Osvedčila sa nám aplikácia Garmin Explore, do ktorej sme si stiahli mapu Švédska a uložili tu súradnice trasy, ktorou chceme ísť. Tiež sa dá navigovať pomocou aplikácie mapy.cz, ktorú máme zasa v druhom mobile.

Chodník, kadiaľ máme ísť je väčšinou jasný

Odporúča sa tiež zobrať si na cestu satelitný telefón, keďže sa stále pohybujete v odľahlých oblastiach, aby ste si v prípade problémov vedeli zavolať pomoc. My satelitný telefón máme a využívali sme ho napríklad pri cestách do Grónska, tu ho ale neberieme. Veľa turistov, ktorých stretávame, ho majú, takže v prípade problémov by sme niekoho poprosili, aby nám pomoc zavolal, prípadne by sme sa pokúsili dôjsť na najbližšiu chatu, odkiaľ sa pomoc zavolať dá. Zobrali by sme si ho v prípade, ak by sme išli niekedy mimo sezóny, kedy by tam už bolo málo turistov a zatvorené chaty, prípadne, ak by sme išli celú trasu.

Mobilný signál počas celej trasy nie je. Rovnako ani pri chatách nebol mobilný signál a ani pripojenie na internet. Dokonale si tu teda oddýchnete od všetkých sociálnych sietí a nechcených hovorov. Jedinou chatou, kde je signál je chata Kebnekaise a aj počas posledného úseku z tejto chaty do Nikkaluokty už signál bol.

Počas túry si oddýchnete od internetu a sociálnych sietí. Čo vám ale nebude chýbať, sú výhľady na nádhernú prírodu.

Čo sa týka platenia, tak na dvoch chatách, kde sme platili, bolo možné bez problémov platiť kartou. Predpokladáme teda, že by to v pohode malo ísť aj na ostatných chatách. Pre istotu ale je možno dobré, zobrať si aj nejakú hotovosť, ak by náhodou platba kartou nefungovala. Bankomat nájdete napríklad v Kirune.

Počasie a obdobie vhodné na absolvovanie túry Kungsleden

Najlepšie obdobie na absolvovanie túry sú letné mesiace – od polky júna po polku septembra. Vtedy je túra bez snehu, dajú sa očakávať príjemné teploty, menej zrážok a lepšie počasie. Na počasie treba byť ale dobre pripravený, je to nehostinná príroda a môže sa stať, že vám bude týždeň nonstop pršať alebo aj v strede leta nasneží.My túru absolvujeme začiatkom augusta a máme to šťastie, že máme celý čas pekné letné počasie. Prší nám počas celej doby asi päť minút a inak je vždy pekne jasno. Teploty stúpajú k dvadsiatim stupňom, a tak nie je problém ísť aj v krátkych nohaviciach a krátkom tričku. Keď pofúkne vietor hodíme na seba akurát tenkú neprefúkavú bundu.

My sme si počas celej túry užili takého počasie

Túra sa dá absolvovať na lyžiach aj v zime, ale je to len pre veľmi skúsených turistov a treba rátať s tým, že chaty budú zatvorené.

Čo sa týka zvierat, tak v týchto oblastiach bývajú problémy akurát s komármi. Najviac ich je väčšinou počas júna a júla. My ale ideme v auguste a komárov je už minimum a nijaké problémy s nimi nemáme. Z väčších zvierat tu žijú len soby a losy. Sobov vidíme počas túry niekoľko, okrem nich ešte vidíme akési polárne prepelice. Losa sa nám podarí vidieť iba z auta, keď prichádzame do Kiruny. Inak tu ale žiadne nebezpečné zvieratá nežijú.

Sob nám prebieha cez chodník.

Výbava na túru z Abiska do Nikkaluokty

Ako pri všetkých diaľkových túrach aj tu nastáva problém ako mať tú čo najkvalitnejšiu a najpohodlnejšiu výbavu, ktorá ale veľa nestojí a váži len toľko, aby sme si ju vedeli odniesť. Treba sa hlavne pripraviť na možný dážď, vietor a nízke teploty, ktoré vás môžu cestou zastihnúť. Teda hlavne dobrý kvalitný stan a spacák, aby sa vám spalo pohodlne. A potom oblečenie. Dobrú vonkajšiu nepremokavú vrstvu, niečo teplé, čo vás zahreje pri nižších teplotách, najlepšie z materiálov, ktoré rýchlo schnú.

Nie úplne všade sú cez bažiny mostíky, niekde to treba preskákať po kameňoch

Nevyhnutnou súčasťou dobrej výbavy sú topánky. My preferujeme vyššie turistické topánky, v ktorých sa lepšie chodí po kameňoch a nerovnom teréne. Tiež podržia nohu v prípade že zle stúpime a môžu zachrániť pred vyvrtnutím členka. Na tejto túre ale nie sú úplne nutné a ak preferujete nižšie topánky, dá sa to zvládnuť aj v tých. Hlavne ich treba mať dobre rozchodené, aby ste sa vyhli otlakom.

Na varenie si berieme turistický varič a bombu k nemu. Na celú túru nám vystačí 300 gramová, a to varíme celkom často. Výhodou je, že na chatách viete dokúpiť aj bombu. Pozor nemusí ale byť na každej.

Kempingový varič, ktorý využívame pri túrach

My už celú výbavu máme z predošlých ciest, nič z výbavy pred touto cestou nekupujeme. Mali by ste mať všetko, čo si beriete na túru už odskúšané. Z ďalších vecí netreba zabudnúť na turistické paličky, berieme aj lepiacu pásku pre istotu, ak by sme potrebovali niečo opraviť. Nožík, zapaľovač, nejaké tie náplaste a lekárničku a lieky, ktoré užívame aj preventívne proti horúčke a tak ďalej. Také veci ako náplaste a zapaľovač sa ale v prípade núdze dajú tiež kúpiť na chatách.

Berieme si tiež 600 ml termosky so širokým hrdlom, do ktorých si varíme Travellunch na obed a večeru, raňajky alebo aj kávu. Tiež si nesieme dve trojlitrové skladacie fľašky, do ktorých postupne dopĺňame vodu, keď potrebujeme. Plné ich ale nikdy nenesieme. Na fotenie nesieme zrkadlovku a tri mobilné telefóny. Tiež si zoberieme jednu powerbanku pre prípad, že by sa nám niečo vybilo.

Pobalení, môžeme vyraziť

Batohy pred cestou zabudneme odvážiť, no na konci túry v Nikkaluokte vidíme pred reštauráciou váhu, tak ich odvážime. Jeden váži 12,5 kg a druhý 12 kg. K tomu treba prirátať ešte približne 2,5 kg jedla, ktoré sme mali na začiatku a plus nejakú vodu, ktorú sme stále niesli. Naše ruksaky teda vážia do 15 kg.

Koľko času potrebujeme na túru z Abiska do Nikkaluokty a aká je náročnosť tejto trasy

Dĺžka trasy a počet potrebných dní

Keď rátame celú túru Kungsleden, udáva sa, že ju turisti prejdú približne za 21 dní. My však prejdeme len prvý úsek. Podrobnejšie sa teda pozrieme práve na tento. Úsek Kungsleden z Abiska do Nikkaluokty má 103 až 120 kilometrov. A udáva sa, že ju turisti prejdú za 3 až 7 dní. Jej dĺžka závisí od viacerých faktorov.

Prvým je ten, či zachádzate ku každej chate. Niektoré chaty sú trocha ďalej od chodníka. Pri niektorých to spraví aj dva kilometre navyše. Ak teda zachádzate ku každej, prejdete o niečo viac.

Do niektorých bočných údolí idú tiež turistické chodníky. Môžete si tak túru predĺžiť.

Druhý je, či pôjdete aj k chate Singi. Táto chata sa dá vynechať a ísť krížom rovno k chate Kebnekaise alebo od chaty Kebnekaise, záleží ktorým smerom idete. Tu si viete túru skrátiť o ďalšie asi 3 kilometre.

Tretím podstatným faktorom je, či idete stále pešo alebo využívate loďky. Na dvoch jazerách na tejto trase premávajú loďky. Tie idú trasu 5 kilometrov. Teda ak tieto úseky prejdete loďkami, skrátite si túru o 10 kilometrov šliapania. Podstatné je ale povedať, že cena za loďku je 500 SEK za osobu, teda takmer 50 EUR, čo sa nám zdalo príliš veľa za tak krátku plavbu. Navyše sme si to chceli prejsť úplne celé.

Malá loďka opúšťa prístav tesne pred tým ako tam prichádzame

Bočné trasy sú ďalším faktorom, ktorý môže túto trasu predĺžiť. Cestou je niekoľko bočných túr, ktoré môžu túru predĺžiť o niekoľko kilometrov ale aj o niekoľko dní. Jednou z hlavných takýchto bočných túr je výstup na najvyššiu horu Śvédska, ktorá sa tu nachádza a na ktorú veľa turistov chodí.

My nakoniec prejdeme presne 113 kilometrov, vynechávame chatu Singi a nevyužívame vôbec loďky. Prvý deň začíname poobede o jednej a posledný deň končíme o druhej poobede. Ak by sme to zrátali presne na dni, prešli sme to za štyri dni, ak to rátame na celé dni, tak nám to trvalo päť dní:

1. deň: začiatok o jednej poobede a prešli sme 18 kilometrov
2. deň: najdlhší, prechádzame 28 kilometrov
3. deň: 26 kilometrov
4. deň: 22 kilometrov
5. deň: prechádzame 19 kilometrov a o druhej poobede prichádzame do Nikkaluokty

Okolité kopce vyzerajú stále inak

Prevýšenia na tomto úseku Kungsleden

Najvyšším bodom Kungsleden je sedlo Tjäktjapasset, ktoré má nadmorskú výšku 1120 metrov. To teda nie je vôbec nejako veľa. Treba ale rátať, že sme za severným polárnym kruhom, teda v tomto sedle sa nájdu stopy snehu aj počas leta. Inak ale táto túra nemá žiadne extrémne prevýšenia. Tie sú skôr malé a nemusíte očakávať žiadne vysoké kopce, ktoré by bolo potrebné zdolávať. Väčšinou sa idem mierne do kopca, alebo mierne z kopca prípadne rovina. Ak by som to mal prirovnať k túram na Slovensku, je to skôr ako keď idete z Bratislavskej Rače hrebeňom Malých Karpát na Pezinskú Babu. Určite nie ako túry vo Vysokých Tatrách.

Pohľad z najvyššieho sedla Tjäktjapasset do údolia kam smerujeme

Zložitosť terénu

Terén na tejto túre tiež nie je nejako extrémne zložitý. Túra je vychodená dobre a značená veľmi dobre. Nie je potrebné brodiť žiadne rieky. Všade, kde je väčšia rieka alebo potok je postavený most. Po kameňoch treba preskákať iba menšie potoky.

Nie je potrebné brodiť žiadne rieky, všade sú postavené mosty

Cez menšie potoky sú menšie mostíky

Tiež nie je problém nájsť vhodné miesta na kempovanie. Tie sa v okolí chodníka nachádzajú často, hlavne na miestach, kde zvykne kempovať viac ľudí.

Rovnako nie sú problém ani močiare, ktorých býva cestou dosť, ale všade, kde je močaristý terén, sú postavené chodníky z dosiek. Teda viete nimi prejsť bez toho, aby ste ich brodili alebo aby ste sa museli namočiť.

Všade, kde sú močiare, sú spravené takéto drevené chodníky

Počasie

Počasie je jediným z faktorov, ktorý vám môže túto túru časovo predĺžiť. My máme celý čas perfektné počasie, tak sa nám ide veľmi dobre a ideme aj relatívne rýchlo. Ak by nám ale celý čas pršalo a fúkalo alebo snežilo, pravdepodobne by sme sa viac skrývali v chatách a stane a prešli by sme toho počas dňa menej. Treba byť na to pripravený hlavne výbavou a nepodceniť to.

My máme to šťastie, že máme celý čas nádherné slnečné počasie