Španielsko: Valencia – čo stihnúť za jeden deň

Valencia je tretím najväčším mestom Španielska, kde slnko svieti priemerne 300 dní v roku. Počasie tu celkom prekvapilo aj nás. 1. novembra, keď sme sem leteli, tu bolo krásnych 30 stupňov.

Valenciu navštevujeme tak trochu neplánovane. Pri hľadaní čo najideálnejšej a cenovo prijateľnej cesty na Kanárske ostrovy, je jednou z možností aj prestup vo Valencii. A keďže tento let vychádza najlacnejšie a presne na ten deň, kedy to potrebujeme, berieme práve tento. Bonusom je, že sa lety dajú nakombinovať tak, že máme vo Valencii aj jeden voľný deň, a tak si môžeme prejsť aj toto krásne španielske mesto. Našťastie centrum Valencie nie je až také veľké a dá sa pohodlne prejsť za pár hodín. Poďme sa teda pozrieť na to, čo vidieť vo Valencii za jeden deň.

Odlet z Viedne do Valencie máme o šiestej ráno, čo je dobré z toho dôvodu, že už okolo ôsmej budeme tam a máme celý deň na spoznanie mesta. Nevýhodou je, že musíme chytiť autobus ráno o 3:30 z Bratislavy na viedenské letisko. A teda verte mi, že popri balení, pripravovaní a hľadaní všetkých potrebných vecí, zaliehame do postelí až pred polnocou a veľa nenaspíme. Našťastie to zvládame i keď v taxíku to vyzerá, že už autobus nestihneme, no dali sme to.

V historickom centre Valencie je toho veľa, čo vidieť

Celý let dospávam a asi to bude aj dôvod, že si z tohto letu veľa nepamätám. Nevadí, o nič zaujímavé som určite neprišiel.  Výhodou tohto letiska je, že až sem ide metro. My si plánujeme kúpiť 24 hodinový lístok, no pani pri okienku nám vysvetľuje, že nám nebude platiť na cestu do hotela, ktorý máme rezervovaný. Kúpime teda len jednosmerný lístok do mesta za 8 eur a nasadáme na metro, ktoré nás odvezie do centra.

V uličkách Valencie

Vystupujeme na stanici metra Angel Guimera, kupujeme niečo pod zub a do Starého mesta prechádzame bránou Torres de Quart. Bránu tvoria dve veže, ktoré boli súčasťou starého mestského opevnenia postaveného v 14. storočí, ale veže sú z 15. storočia. Na vežiach dodnes vidno známky bombardovania, ktoré utrpeli počas obliehania mesta Francúzmi v roku 1808. Budova sa v priebehu storočí používala na rôzne účely, od ženského väzenia po vojenské väzenie. Do veže sa dá aj pozrieť, platí sa malé sem malé vstupné (2 eurá), ale v nedeľu a vo sviatok je vstup zadarmo. Vnútro veže je prázdne, ale dá sa vystúpiť až hore na strechu, skadiaľ je pekný výhľad na mesto.

Torres de Quart

Od Torres de Quart sa pomaly presúvame na námestie Placa del Mercat, ktoré obklopujú tri zaujímavé budovy. Prvá Lonja de la Seda je najzaujímavejšia z nich a je symbolom celej Valencie. Táto budova pochádza  z konca 15. storočia, keď bolo mesto jedným z hlavných európskych centier obchodu a kultúry. Názov v preklade znamená „Hodvábna burza“. Takéto meno získala, keďže v tomto období sa tu stretávali obchodníci zo všetkých kútov sveta a uzatvárali obchody.

Lonja de la Seda, v preklade „Hodvábna burza“

Hneď vedľa sa nachádza pekný kostol Iglesia de los Santos Juan a Mercado Central, trh s všelijakými čerstvými  dobrotami, ktorý však bol bohužiaľ v čase našej návštevy zavretý. Možno kvôli tomu, že bol sviatok.

Trh bol bohužiaľ zavretý

Obchádzame  Lonja de la Seda a trochu sa motáme uličkami. Prechádzame okolo ďalšieho pekného kostola - Església de Santa Caterina, kde si na chvíľu oddýchneme a prichádzame na rušné námestie Placa de la Reina, ktorá je obklopená reštauráciami a kaviarničkami.

Na severnej strane námestia sa nachádza Valencijská katedrála so zvonicou Miguelet. Táto krásna katedrála pochádza z 13. storočia a v jej vnútri môžete vidieť kalich, o ktorom sa hovorí, že by to mohol byť pravý Svätý Grál. Pri Katedrále stojí osemstranná veža El Miguelet, ktorá je vysoká 50 metrov, a na ktorú sa dá za malé vstupné  vystúpiť po 207 schodoch.

Katedrála a zvonica Miguelet

Vo Valencii je jedno námestie krajšie ako druhé, a hneď za Katedrálou sa nachádza ďalšie – Plaza de la Virgen, kde sa nachádza ružová Bazilika a pekná  fontána – Turia. Samozrejme ani tu nechýbajú terasy, kde sa dá posedieť na káve alebo typickom miestnom drinku Agua de Valencia.

Katedrála z opačnej strany – z Plaza de la Virgen

Pokračujeme ďalej až prichádzame k ďalšej starej mestskej bráne – Torres de Serranos. Pôvodne bolo takýchto brán vo Valencii až dvanásť, dnes sú tu už len dve. Torres de Serranos sa považuje za najväčšiu gotickú mestskú bránu v celej Európe a v 14. storočí ju postavil Pere Balaguer ako súčasť mestského opevnenia. Vo vnútri umiestnili väzenské cely a pri mnohých slávnostných príležitostiach slúžil ako víťazný oblúk. Opäť zadarmo sa vyštveráme na vyhliadku na vrch a pozorujeme mesto z výšky, tentokrát z trochu iného pohľadu.

Torres de Serranos

Staré mesto Valencie je krásne, ale Valencia je známa nielen tým, ale aj komplexom moderných budov - Ciutat de les Arts i les Ciències, čiže Mestom umenia a vedy, ktoré sa nachádza južne od Starého mesta. Je možné sem prejsť aj pešo popri parku Gulliver, ale my sa tentokrát rozhodujeme odviesť sa sem autobusom zo zastávky pri Torres de Serranos. Pešo by to sem bolo približne 3 km, autobusom sme tu za pár minút.

Výhľad na mesto z vrchu veže

Komplex sa nachádza na konci bývalého koryta rieky Turia, ktoré bolo po povodni v roku 1957 presmerované. Staré koryto bolo zmenené na park s rôznymi futuristickými budovami.

Prvá z nich - Palau de les Arts Reina Sofia je najmladšia zo všetkých budov. Bola dokončená v roku 2005 a slúži ako opera. Za operou sa nachádza ďalšia zaujímavá budova - L'Hemisfèric, ktorá má svojim výzorom pripomínať obrovské oko. Slúži ako kino a planetárium a je obklopená krásnym tyrkysovo-modrým bazénom, ktorý je taký veľký, že si po ňom môžete previezť aj loďkou.

Palau de les Arts Reina Sofia nám pripomína nejakú veľrybu

Hneď vedľa sa nachádza Museu de les Ciències Príncipe Felipe - interaktívne múzeum vedy, ktoré pripomína kostru veľryby. Na troch poschodiach zaberá plochu asi 40 000 m². Ak by sme mali viac času, určite by sme sa išli pozrieť aj do vnútra, expozície sú totižto vraj veľmi zaujímavé.

Múzeum a v pozadí L'Àgora

Priamo oproti týmto dvom budovám stojí L'Umbracle, akýsi park plný paliem, pomarančovníkov a ďalších rastlín, ktoré sú typické pre Valenciu. Rastliny sú starostlivo vyberané tak, aby kvitli v rôznych obdobiach a okrem nich park skrášľujú moderné sochárske výtvory.

Prechádzka po parku L'Umbracle

L'Àgora je moderná koncertná hala, ktorá nám pripomína žraloka vyskakujúceho z vody.

Poslednou budovou, ktorá patrí do komplexu je L'Oceanogràfic - najväčšie akvárium v Európe. Bolo postavené v podobe lekna a každá časť predstavuje odlišné vodné prostredie, napríklad  Stredozemné more, Červené more, atď a je domovom pre viac ako 500 rôznych druhov zvierat. Zvažujeme, že či sa pôjdeme pozrieť aj do vnútra, ale vstupné vyše 30 eur nás odrádza.

Akvárium

Po celodennej prechádzke po meste sme už celkom unavení, a tak sa rozhodujeme pomaly ukončiť našu prehliadku mesta a vydať sa k nášmu hotelu. Tu sa ale ukazuje malý problém. Máme vyhliadnutý autobus, ktorý ide k nášmu hotelu. Čakáme teda na zastávke pri akváriu, ale neprichádza. Prechádzame na inú zastávku a iný autobus, ale ani ten neprichádza. Pýtame sa okoloidúcich a zisťujeme, že je sviatok, a tak autobus tak skoro nepôjde. Neostáva nám nič iné len nainštalovať si miestnu aplikáciu, niečo podobné ako Uber a privolať si taxík. Našťastie to vychádza len na 6 eur, takže je to celkom v pohode.

Futuristické budovy komplexu

Neďaleko hotela je aj vlaková stanica. Na ďalší deň využívame na presun do mesta teda radšej vlak ako autobus. V meste si dáme len raňajky a malú prechádzku po okolí a pokračujeme metrom na letisko. Takého výlety máme radi, keď jeden výlet končí, no ďalší ešte len začína a my nepokračujeme domov, ale ďalej na Kanárske ostrovy.