Fuerteventura na vlastnú päsť

Fuerteventura je druhý najrozľahlejší kanársky ostrov. Má množstvo nekonečných bielych pláží, zaujímavých miest a nádherné divoké vnútrozemie. Keďže po celý rok tu fúka vietor je rajom pre priaznivcov windsurfing a kitesurfingu, ale nesklame ani tých, čo chcú len relaxovať na pláži.    

My sme sa vydali na Fuerteventuru začiatkom leta, keď sme ako vždy začali rozmýšľať, kam by sme sa vydali na tohtoročnú dovolenku. Hlavnými kritériami pre výber bola hlavne cena, dostupnosť z Bratislavy alebo Budapešti a nech je to miesto, kde sme ešte neboli. Zvažovali sme viac alternatív, kam pôjdeme: na Maltu? Na Krétu? Alebo Malorku?

Priebežne sme sledovali ryanairovské ceny. Už už som si začala myslieť, že nakoniec z toho nič nebude, keď mi jeden deň priateľ zavolal, že kúpil letenky. Hoci mi najprv nechcel povedať, že kam pôjdeme, dlho to nevydržal a prezradil mi, že naším nasledujúcim dovolenkovým cieľom bude Fuerteventura, jeden z Kanárskych ostrovov. Keďže minulý rok sme boli na Gran Canarii, kde sa nám veľmi páčilo, bola som si istá, že si zamilujeme aj Fuerteventuru, a tak aj bolo.

Letenky sme nakoniec kúpili z Budapešti, s prestupom v Bruseli. Letieť sme mali už za dva týždne, preto sme sa hneď pustili do plánovania. Keďže do Bruselu sme mali doraziť o šiestej večer a a ztade letieť až nasledujúci deň ráno, hneď sme uvažovali, že si na jednu noc objednáme hotel pri letisku. Začali sme pozerať ceny, no zistili sme, že jedna noc v Bruseli nás vyjde ako polka týždňa na Fuerteventure, preto sme hneď tento nápad zavrhli a rozhodli sme sa, že ušetríme a radšej prespíme na letisku.

Ubytovanie

Na Fuerteventure je niekoľko letovísk, medzi nimi Corralejo na severe ostrova, Caleta de Fuste v strede a na juhu Bahia Calma a Morro Jable.

My sme sa rozhodli rozdeliť si svoj pobyt na dve polky a 4 noci stráviť na severe ostrova a tri noci na juhu. Preto sme si rezervovali hotel Los Lobos Bahia v meste Corralejo na severnom cípe ostrova na 4 noci asi za 108 eur a hotel Bahia Calma v meste Costa Calma na južnom pobreží na 3 noci za 105 eur pre dve osoby.

Požičanie auta

Ihneď sme vedeli, že budeme chcieť prejsť celý ostrov krížom krážom, keďže veľa zaujímavých miest sa nachádza aj vo vnútrozemí. Začali sme zisťovať možnosti dopravy, no autobusy nechodia do mnohých menších dediniek veľmi často, preto sme sa rozhodli vypožičať si na dva dni aj auto.

A keďže sme nikdy predtým auto požičané nemali, bola to pre nás zasa nová skúsenosť. Na Fuerteventure je niekoľko známych požičovní áut na letisku a niektoré majú pobočky aj v iným miestach na ostrove. Náš výber sa odvíjal hlavne od toho, že auto sme si chceli požičať v Corraleju a vrátiť v Costa Calme. Pri čítaní recenzií na rôzne požičovne sme narazili na čisto kanársku spoločnosť CICAR, ktorá mala výborné recenzie, neplatil sa tam žiadny depozit ako vo väčšine spoločností, v cene bolo aj poistenie s nulovou spoluúčasťou a pobočky mal tam, kde sme chceli. No keďže na ich stránke sme nenašli žiadne bližšie obchodné podmienky rozhodli sme sa, že auto si zarezervujeme rovno na mieste, ale po našich dobrých skúsenostiach s nimi a ak by som išla ešte raz, tak si auto rezervujem už z domu skôr a určite požičiam na celý čas dovolenky s vyzdvihnutím aj vrátením na letisku.

Cesta na Fuerteventuru

Onedlho prišiel deň nášho odchodu a my sme sa odviezli na neďaleké Budapeštianske letisko, odkiaľ sme mali o pol štvrtej letieť do Bruselu. Skoro dvojhodinový let prebehol hladko a rýchlo sme sa ocitli na letisku Charleroi, kde vládol chaos. Je to maličké letisko, ale bolo na ňom strašne veľa ľudí a bol tam hluk do neskorých nočných hodín, čo nám znemožňovalo spánok. Všetky bary tam zatvárajú okolo jedenástej a aj posledný o polnoci zavrie. My sme si dovtedy dali dve pivá asi za 8 eur, jedno z najdrahších pív v mojom živote. Samozrejme zase raz sme podcenili zimu na letisku, do rána sa totižto poriadne ochladilo a navyše aj stoličky zospodu chladili. A tak sme do rána mrzli a prechádzali sa po letisku.

Ráno sme prešli kontrolami, kde sa tlačilo milión ľudí a po dlhej noci sme konečne nasadli do nášho lietadla. Ja som zaspala skôr ako sme vyštartovali a strhla som sa len na chvíľu, na zvuk hučiaceho štartu lietadla. Cestu som prespala, ale že vraj boli aj turbulencie, no ja o nijakých neviem.

Keď sme po asi 4 hodinách pristáli na Fuerteventure, ihneď sme išli na informácie vypýtať si mapky a spýtať sa na autobus do Corraleja. Zamestnanec nám ochotne poradil a dal nám do zásoby aj mapky. Náš autobus odchádzal rovno spred letiska a museli sme ísť najprv do hlavného mesta, Puerta de Rosario a tam prestúpiť. Cesta do Puerto Rosario trvala asi 15 minút a vystúpili sme na úplne prázdnej stanici. Keďže sme mali čas, trochu sme sa išli prejsť po meste. Prekvapilo nás, že nikde nebol ani jeden človek, mesto bolo úplne ľudoprázdne. Po asi pol hodine prišiel náš autobus, ktorý nás odviezol do Corraleja, kde sme pôvodne chceli vystúpiť na konečnej a odtiaľ ísť nájsť náš hotel. No po ceste autobus zastavil na niekoľkých zastávkach v Corraleju a na jednej som zbadala názov nášho hotela. Tak sme rýchlo vystúpili. Toto bolo naše najrýchlejšie nájdenie hotela.

Keďže bolo ešte pred časom check-inu, rozhodli sme sa zájsť najskôr na obed a až potom sa ubytovať. Dali sme si pizzu, trochu sme si oddýchli a išli sme sa zacheckovať na hotel. Izbu sme dostali s výhľadom na bazén, na poschodí, bola pekná, priestranná. Potom ako sme si trochu oddýchli na izbe, sme sa vydali objaviť mesto a hlavne sme chceli nájsť pláž a prístav. Nebolo to ťažké, Corralejo je relatívne malé mestečko a po chvíli sme sa ocitli na pláži. Pláž bola v krásnej lagúne, hoci kúpať sa tam veľmi nedalo, lebo voda bola dosť malá, iba tak po kolená. Pobrali sme sa teda ďalej po pobreží, ktoré je lemované menšími či väčšími plážami, z ktorých si každý vyberie tú pravú pre seba. Pozdĺž pobrežia sa tiahne promenáda, na ktorej je veľa malých reštaurácii. Popri tejto promenáde sme sa dostali až ku prístavu, kde sme sa hlavne chceli informovať na lode na ostrov Los Lobos, kam sme sa chceli vybrať na druhý deň. Zistili sme, že lode tam odchádzajú trikrát denne a lístky si stačí kúpiť pred odchodom. Potom ako sme sa ešte okúpali, navečerali sme sa a sme sa vrátili na hotel, keďže sme boli stále unavení z cesty.

Ostrov Los Lobos

Na druhý deň ráno sme si išli pred desiatou kúpiť lístky, no zistili sme, že treba dopredu ohlásiť čas návratu. My sme nevedeli, koľko toho bude na ostrove na obzeranie, preto sme si návrat zvolili o druhej, čo bola chyba, lebo sme mali nakoniec málo času. O desiatej sme vyrazili z prístavu a po krátkej, no poriadne divokej plavbe, kedy nás vlny aj párkrát osprchovali, sme pristáli na maličkom ostrove Los Lobos. Ostrov je sopečného pôvodu, je celý vyprahnutý a je vyhlásený za národný park. Cez ostrov vedie niekoľko turistických chodníkov. Je možné vydať sa na druhú stranu ostrova k majáku alebo vyjsť na kopec vyhasnutej sopky. My sme sa rozhodli pre druhú možnosť. Sopka nie je vysoká, má len okolo 150 metrov, ale asi v tri štvrtine kopca začal tak strašne fúkať vietor, že som sa bála, že ma odfúkne. Na úplne pustom a kamenitom svahu som sa bála, že by to v tom vetre nedopadlo najlepšie, preto sme to radšej vzdali a pobrali sme sa okúpať do jednej z lagún. Voda tu bola dosť studená aj malá, preto sme sa pobrali ešte kúsok ďalej k ďalším lagúnam. Po ceste sme natrafili na pár veľmi fotogenických kamenných domčekov s namodro natretými dverami a oknami. Po niekoľkých metroch sme prešli na druhú stranu ostrova, kde sme objavili jednu z najkrajších lagún a pláží, ktoré sme kedy videli, škoda len, že už sme nemali čas sa okúpať, lebo za chvíľu nám mala odchádzať loď. Tak sme sa len kochali výhľadom a pofotili sme sa na drevenom móle. Potom sme sa už pobrali na loď, ktorá nás odviezla späť do Corraleja, kde sme sa ešte do večera kúpali na jednej z pláží.

Na ostrove Los Lobos možno nájsť naozaj krásne zákutia

Pieskové duny v Corraleju

Nasledujúci deň sme mali v pláne pozrieť sa na neďaleké pieskové duny. Prebudili sme sa do relatívne zamračeného rána, no to nás neodradilo od našich plánov a vydali sme sa pešo naprieč Corralejom. Duny boli nakoniec trochu ďalej ako sa na mape zdalo, no asi hodinová prechádzka stála za zato. Za mestom nás čakali dlhé pieskové pláže, na ktorých cvičili kitesurfisti a ľudia sa pred vetrom schovávali v malých bunkroch poskladaných z kameňa.  Bol odtiaľto nádherný výhľad na ostrovček Los Lobos, ktorý sme navštívili predchádzajúco deň. Prešli sme až k dvom vzdialeným hotelom, do ktorých sme aj náhodou zablúdili pri hľadaní autobusovej zastávky a autobusom sme sa vrátili späť do Corraleja.

Po zvyšok dňa sme sa kúpali na jednej z pláži v Corraleju a pri bazéne. Okrem toho sme si boli ešte zarezervovať auto, ktoré sme si požičali na dva dni, vyšlo nás to 32 eur na deň plus benzín, ktorý však bol celkom lacný.

Pláž v Corraleju. V diaľke vidno ostrov Los Lobos

Vnútrozemie ostrova

Naše cestovanie po Fuerteventure pokračovalo skorým ranným vstávaním a hneď ráno sme sa vybrali po vopred rezervované auto. Po vybavení všetkých formalít podpísaní papierov a po krátkej kontrole auta v štýle svetlá svietia, stierače stierajú, sme vyrazili.

Vnútrozemie Fuerteventury je veľmi fotogenické

Pobrali sme sa do dedinky El Cottilo na severozápadnej strane ostrova, kde sme našli krásnu opustenú pláž, škoda len, že počasie ešte stále nebolo ideálne, preto kúpať sme sa zase nemohli. Na našej ceste nasledovalo mestečko La Oliva, kde sme si pozreli malý kostolík a prešli sme po uličkách mesta. Chceli sme sa dostať aj ku kamenným mlynom, ktoré sme videli z cesty smerom k dedine Villaverde, bohužiaľ sme však nevedeli nájsť prístupovú cestu k nim, a tak sme sa otočili a pokračovali smerom do Betancurie.

Kostolík v mestečku La Oliva

Cestou sme sa zastavili na niekoľkých vyhliadkach, kde nás skoro odfúkol vietor, a z ktorých bol nádherný výhľad na okolitú mesačnú krajinu, plnú nízkych kopcov veľmi zvláštneho tvaru. Cesta viedla serpentínami, zákrutami, a keď som sa pozrela z okna, videla som len prudké zrázy. Nebolo nám všetko jedno, keď oproti nám išiel autobus, s ktorým sme sa ledva vedeli minúť. Po asi trištvrte hodine zákrut sme sa dostali do čarovného mestečka Betancuria vo vnútrozemí Fuerteventury, ktoré má s nabielo natretými domčekmi a úzkymi uličkami veľmi príjemnú atmosféru. V Betancurii sme si dali aj veľmi dobrý obed, misu s rôznymi tapas - jednohubkami, kde nechýbali mušle, syr, rebierka a iné miestne špeciality.

Nielen v dedine Villaverde, ale aj po ceste sme narazili na takéto mlyny

Poobede sme pokračovali smerom na juhozápadné pobrežie do maličkej dedinky Ajuy, kde sa nachádza krásna pláž s čiernym pieskom, oproti ktorej kontrastuje modrá farba oceánu. Dôvodom, pre ktorý sme sem prišli, však boli hlavne morské jaskyne, do ktorých sa dá dostať po cestičke práve z tejto dedinky. Okrem jaskýň poskytuje cestička nádherné výhľady na okolie a na rozbúrený oceán.

Pláž v Ajuy

Po návšteve jaskýň sme si povedali, že je čas sa okúpať a prešli sme na východné pobrežie, kde more je oveľa pokojnejšie ako na západnej strane. Zastavili sme sa v dedinke Caleta de Fuste s umelo vybudovanou lagúnou, kde sme sa okúpali.

Ajuy

Potom sme sa už pobrali rovno späť na sever do Corraleja. Večer sme sa vybrali na výbornú večeru do jednej z miestnych reštaurácií, kde sme si dali paellu – španielsku špecialitu s mäsom a morskými plodmi.

Smer juh

Na ďalší deň sme sa odhlásili z hotela a pobrali sme sa autom rovno na juh po východnom pobreží a pokračovali sme v prehliadke ostrova. Najprv sme si dali ešte krátku zastávku pri piesočných dunách a potom pokračovali tam kde sme včera skončili, pri Calete de Fuste. Len pár kilometrov južne od tejto dedinky sa nachádza múzeum soli. Bohužiaľ vstupné bolo dosť vysoké, preto sme si soľné „polia“ pofotili len spoza plota.

Našou ďalšou zastávkou bolo Pozo Negro, dedina asi s desiatimi domčekmi. Okrem veľmi fotogenickej pláže s čiernym pieskom, tam nie je veľmi čo vidieť. A my sme pokračovali ďalej smerom do dedinky Las Playitas a na neďaleký maják, ktorý stál na vysokom kopci a kam viedla úzka asfaltová cesta. Po celý čas som sa modlila, aby nešlo oproti žiadne auto, lebo neviem ako by sme sa tam boli zmestili. Ale výhľad zhora bol prekrásny a taký neobyčajný maják som ešte nikde nevidela. Keď sme zišli z majáku ešte sme sa prešli po dedine Las Playitas. Boli tu nádherné pláže s čiernym pieskom a niekoľko luxusných hotelových rezortov. Chceli sme sa tu aj najesť, no žiadnu reštauráciu sme nenašli, a tak sme pokračovali až do Costa Calmy, kde sme mali zarezervované druhé ubytovanie.

No tu sa nám stala nepríjemná vec. Už keď sme boli na ceste nám volala recepčná, že kedy prídeme, lebo recepcia je od druhej do piatej zatvorená. Rýchlo sme sa teda ponáhľali ubytovať a do tej druhej sme to aj akurát stihli. Recepčná nám dala kľúče a my sme si išli zhodiť veci do izby, no naša izba nebola vôbec uprataná. Rýchlo sme sa ponáhľali dole na recepciu, no recepčná tam už nebola. Táto nepríjemná udalosť nám narušila naše plány, keďže sme chceli ešte prejsť pláže na juh od Costa Calmy až po Morro Jable. No teraz sme si to museli zariadiť tak, aby sme prišli naspäť na piatu a zariadili si výmenu izby skôr ako zase utečie recepčná. Preto prehliadku týchto pláží sme zobrali ako z rýchlika, navyše mi začalo byť dosť zle, bolelo ma hrdlo a cítila som, že mi stúpa teplota a ubúda všetka energia.

Maják pri mestečku Las Playitas

Napriek tomu sme sa zastavili na niekoľkých plážach. Prvú odbočku sme si spravili na pláži Risco del Paso, táto časť pláže je rajom najmä pre windsurfistov, ktorých tu bolo neúrekom. Potom sme si spravili ešte niekoľko odbočiek na nekonečné pláže ktoré sa tiahli celou juhovýchodnou stranou ostrova.

Pláž Risco del Paso

Pláž Risco del Paso

Keď sme prišli späť na hotel izbu nám ochotne vymenili za druhú, tentoraz už čistú, no ani táto nebola ideálna. Na dverách bolo odpadnuté číslo izby a vo dverách bola strčená vreckovka, aby dvere nebúchali.

Pláže na juhu ostrova

Večer sme ešte vrátili auto do požičovne a zvyšok večera sme oddychovali. V oddychu sme pokračovali aj ďalší deň, ktorý sme celý strávili na pláži. Ešte sme si išli overiť na informácie, kedy nám pôjde v nedeľu autobus na letisko. No tu nastal ďalší problém. Lietadlo nám odlietalo o desiatej a prvý autobus odchádzal o pol desiatej, čo by sme v žiadnom prípade nestihli. Mali sme teda niekoľko možností, odviezť sa tam taxíkom, ísť na letisko už predchádzajúci večer a spať na letisku alebo si znova prenajať auto. Keďže taxík by nás vyšiel na 65 eur a spať na letisku sa nám veľmi nechcelo, rozhodli sme sa, že si požičiame auto ešte na jeden deň.

Hneď na druhý deň ráno sme teda zašli do požičovne, dostali sme „svoje“ autíčko, ktoré sme mali požičané aj predtým, akurát nám ho vyčistili. Tak sme sa rozhodli, že už keď raz máme auto, využijeme to a pôjdeme sa pozrieť ešte na juh do Morro Jable, ktoré je typické turistickým centrom. Ešte sme sa skúsili vydať na pláž Coffete, vraj najkrajšiu opustenú pláž na Fuerteventure. Bohužiaľ po pár sto metroch sa asfaltová cesta zmenila na štrkovú. Na takú sme však nemali auto poistené, preto sme sa otočili a vydali sa späť do Costa Calmy, kde sme sa po zbytok dňa kúpali a užívali si slnko. Vydali sme sa doprava po pláži na menšiu prechádzku a po chvíli sme objavili mnohé krásne zastrčené menšie plážičky, kde menej fúkal vietor a po zbytok dňa sme si užívali vo vlnách.

Pláž pri Morro Jable

Posledný deň nášho pobytu sme vstávali už okolo šiestej, aby sme sa stihli pobaliť a včas sa dostať na letisko. Auto sme tam v pohode vrátili a pobrali sme sa na kontroly, ktoré prebehli hladko, takisto ako aj následný štvorhodinový let na letisko Brussel. Odtiaľ sme odlietali asi s polhodinovým omeškaním, ale nakoniec sme šťastne pristáli na letisku v Budapešti.

Fuerteventura je ďalší z Kanarksých ostrovov, ktorý sme si zamilovali, presne ako Gran Canariu minulý rok, hoci sa od nej dosť odlišuje. Je menej turistický, divokejší, veternejší, ale práve preto aj neskutočne zaujímavý. Jeho návšteva nás ešte viac navnadila na spoznanie ďalších Kanárskych ostrovov ako Tenerife či Lanzarote, preto dúfam, že sa nám na Kanárske ostrovy podarí čoskoro vrátiť.

Tipy na záver:

• Požičanie auta na Kanárskych ostrovoch je jednoduché a bezpečné. Vyberte si niektorú z miestnych autopožičovní (napr. CICAR), ktoré ponúkajú nulovú spoluúčasť
• Ak sa vyberiete na výlet na ostrov Los Lobos, nechajte si tam dostatok času na návrat, kľudne aj celý deň
• Juh ostrova v okolí Costa Calma je o niečo menej veterný ako zvyšok ostrova
• Na Fuerteventure určite ochutnajte miestnu pochúťku – Kanárske zemiaky varené v morskej vode s dvomi druhmi omáčiek Mojo