El Hierro: čo nevynechať v západnej časti ostrova

Druhý deň nášho pobytu na najmenšom Kanárskom ostrove El Hierro sa vyberieme preskúmať západnú stranu ostrova. Západ ostrova El Hierro je celkom divoký, v podstate vôbec neobývaný. Nechodia sem žiadne autobusy a jediný spôsob ako sa sem dostať je autom, taxíkom alebo pešo. Ale zato tu nájdeme zaujímavú sopečnú krajinu, ale aj borovicové lesy. Táto oblasť je výnimočná tým, že tu rastú niekoľko sto rokov staré stromy borievky, neskutočne ohnuté a pokrútené vetrom. Strom La Sabina svojím výnimočným tvarom sa stal aj symbolom ostrova El Hierro.

Z nášho apartmánu v dedinke La Caleta vyrážame ráno celkom skoro, keďže sa musíme presunúť cez celý ostrov. Na západ ostrova k El Sabinar, vedú v podstate dve cesty, HI-400 juhom ostrova a HI-500 cez severnú časť. Rozhodujeme sa, že si spravíme okruh a ráno teda idem juhom po HI-400. Cesta je celkom úzka a krúti sa mnohými serpentínami cez hustý borovicový les, no je veľmi pekná. Míňame aj jediný kemp na ostrove Hoya del Morcillo, ktorý vyzerá veľmi príjemne.

Cesta, ktorá vedie juhom ostrova je veľmi pekná

Po ceste sa nachádza aj Kultúrne centrum El Julan, kde boli objavené petroglyfy a skalné rytiny kmeňa bimbaches. Nachádza sa tu stredisko, kde sa dozviete viac o tomto kmeni a takisto sa robia exkurzie so sprievodcom ku samotným skalným rytinám. Tieto exkurzie však trvajú približne pol dňa, takže my ju vynechávame. Zastavujeme sa ale na vyhliadke El Julan, zkadiaľ je krásny výhľad na túto neobývanú časť ostrova.

Pohľad z vyhliadky El Julan na juh ostrova

Túra ku stromu La Sabina

Odtiaľto sa už dostávame ku malému kostolíku Santuario Nuestra Señora de los Reyes pár kilometrov pred oblasťou El Sabinar, nazvanom podľa stromov Sabina, teda borievok, ktoré tu rastú. K najznámejšiemu stromu La Sabina vedie aj cesta, aj keď prašná, takže dá sa k nemu dostať aj autom. Keďže ale my sme radšej za turistiku, ktorá je aj v tejto oblasti veľmi pekná, my sa vyberieme k stromu pešo.

Malý kostolík, pri ktorom začíname túru do oblasti El Sabinar

Z chodníka máme výhľad na neďaleké sopky

Vyberáme si okružnú trasu PR EH 9, ktorá má celkovo 13 km a vedie do oblasti El Sabinar a k vyhliadkam. Trasa sa začína pri kostolíku a je označená žltou značkou. Ak by ste ale nechceli absolvovať  celý okruh, tak od kostolíka po El Sabinar je to približne 3,6 kilometra jednosmerne a môžete sa vrátiť aj tou istou trasou. Trasa je veľmi dobre značená a vedie z časti po prašnej ceste a z časti po chodníkoch. Asi kilometer pred stromom odbočujeme z cesty a prechádzame pomedzi mnohé staručké ohnuté stromy. Rastú tu všade po okolí.

Prichádzame k prvým vetrom poohýnaným borievkam

Táto kanárska odroda borievky dorastá do výšky 2-3 metrov, ale niekedy to môže byť až 8 metrov. To, že sú také ohnuté je spôsobené silným vetrom zo severu a severovýchodu, ktorý tu neustále fúka. Je to naozaj úžasné vidieť ako sa tieto stromy prispôsobili nehostinným podmienkam.

Ďalší zaujímavo ohnutý strom

Najkrajší zo stromov – La Sabina – symbol ostrova

Pri strome La Sabina ale naša túra ešte nekončí. Asi o jeden a pol kilometra ďalej sa nachádza vyhliadka Mirador de Bascos. Terén k nej mierne stúpa, ale nie je to nič hrozné. Vyhliadka je bohužiaľ zatvorená. Vyzerá to tak, že sa zem pod vyhliadkou čiastočne zosunula a zobrala aj časť vyhliadky. Aj táto ale vyzerala, že pred zosuvom bola veľmi pekne spravená. Aj takto máme ale celkom pekný výhľad na pobrežie.

Mirador de Bascos so zosunutým svahom

Výhľad od Mirador de Bascos

Chodník od vyhliadky ďalej stúpa ešte pár kilometrov. Prechádzame pomedzi pastviny, kde sa pasie aj pár kráv. Stúpame čoraz vyššie a aj slnko začína celkom páliť. Onedlho ale prichádzame na križovatku turistických ciest Las Casillas. Tu sa môžeme rozhodnúť či sa vrátime ku kostolíku alebo zídeme na druhú stranu ostrova do dedinky Sabinosa. My máme auto pri kostolíku, takže sa samozrejme vraciame tam. Ale ešte predtým si tu chvíľu oddýchneme a vychutnávame výhľady, ktoré sa nám odtiaľto naskytajú.

Cez pastviny k Las Casillas

Späť ku kostolíku je to už len pár kilometrov miernym klesaním. Celý okruh je veľmi pekný, možno okrem prvej časti, ktorá viedla po prašnej ceste. Určite sa ho oplatí prejsť.

Výhľad na dedinku Sabinosa a severné pobrežie

Cestou späť ku kostolíku

Maják Faro de Punta Orchilla

Len o niekoľko kilometrov ďalej na samotnom západnom konci ostrov sa nachádza maják Faro de Punta Orchilla. Kým pred chvíľkou sme sa ešte prechádzali po pastvinách, tu už prevláda čisto sopečná pustá krajina. Maják je veľmi pekný a je to miesto, ktoré určite stojí za návštevu, pokiaľ budete na El Hierro. Pri majáku končí (alebo začína?) aj túra GR131, ktorá vedie krížom cez celý ostrov. Hneď za majákom sa nachádza mólo Muelle de Orchilla. Je tu pekné prostredie aj s pár piknikovými stolíkmi a kamenným mólom, kde si aj my rozložíme piknik a dáme obed.

Maják Faro de Punta Orchilla

Od majáka vedie aj krátka túra k Pamätníku nultého poludníka (Monumento Meridiano Cero). Už od dávnych dôb  považovali El Hierro za nultý poludník ako najzápadnejší bod vtedy známeho sveta. Oficiálne sa ostrov El Hierro označil ako nultý poludník v roku 1634 a používal sa až do roku  1884, keď zmenili oficiálne nultý poludník za ten, ktorý prechádza Greenwichom v Londýne. Len o niekoľko sto metrov ďalej od pamätníka sa nachádza skutočne najzápadnejší bod Španielska.

Lávové polia v okolí majáku

Pobrežie pri móle neďaleko majáka

Sopečná krajina

Západné pobrežie El Hierra

Od majáku sa pomaly poberáme ďalej po pobreží smerom na sever. Zastavujeme sa na ďalšej krásnej vyhliadke Mirador de Lomo Negro. Vyhliadky sa tu nachádzajú rovno dve, jedna je priamo pri ceste, k druhej vedie chodník približne v dĺžke 500 metrov. Z druhej vyhliadky je ešte krajší výhľad na cestu, ktorá sa serpentínami vinie dole až na pobrežie. Takisto vidíme aj prašnú cestu vedúcu k pláži Verodal. Vlastne na El Hierru je skôr ťažké nájsť také miesto, skadiaľ by neboli úplne úžasné výhľady.

Opäť jeden pekný výhľad z vyhliadky Mirador de Lomo Negro II

Z vyhliadky mierime práve prašnou cestou k pláži Verodal s červeným pieskom, ktorá sa často ozačuje ako najkrajšia pláž na celom ostrove. V čase našej návštevy sú tu obrovské vlny a celkovo sa tu neodporúča kúpať kvôli silným podmorským prúdom. Len s úžasom sledujeme silu obrovských vĺn, ktoré narážajú na pláž.

Playa Verodal

Našou poslednou zastávkou v západnej časti ostrova je kamenný most Arco de la Tosca. Láva  tu vytvorila formácie rôznych tvarov a veľkostí. Takýchto kamenných mostov je na ostrove niekoľko, len my sme ich napočítali na rôznych miestach minimálne desať. Arco de la Tosca patrí určite k tým najznámejším. K oblúku je možné prísť aj autom, krátkou odbočkou z cesty HI-500. Ale dá sa sem uskutočniť aj pekná túra pozdĺž pobrežia z pláže Playa Arenas Blancas. My sme už dneska jednu túru absolvovali a už je aj celkom dosť hodín, tak tentoraz zaparkujeme blízko oblúka a prejdeme k nemu len pár metrov. Je to úžasné čo všetko dokáže príroda vytvoriť.

Arco de la Tosca

Skalnaté pobrežie v okolí oblúku

Západ ostrova El Hierro ponúka množstvo zaujímavostí. Ak niekedy budete na ostrove El Hierro, určite si na túto časť vyhraďte aspoň jeden deň na spoznanie tejto zaujímavej sopečnej krajiny.