CouchSurfing

     CouchSurfing je úžasná komunita ľudí rôzneho veku, národnosti, farby pleti, náboženstva, ktorých spájajú spoločné záujmy ako napríklad ochota ubytovať celkom neznámych ľudí vo svojich príbytkoch, poukazovať im mesto, pohostiť ich a v neposlednom rade cestovať úplne rovnakým, možno trochu bláznivým spôsobom. Couchsurfing (CS) funguje na báze sociálnej siete, presne tak ako napr. Facebook, či LinkedIn. Nádejný couchsurfer si založí svoj profil, to znamená, že umiestni na sociálnu sieť svoju fotku (najlepšie niekoľko), vyplní čo najpodrobnejšie osobné údaje, svoje záľuby, cestovateľské skúsenosti, spomenie svoje zážitky v CS komunite, popridáva si kamarátov a zábava môže začať!

     Z vlastnej skúsenosti viem, že ľudia zväčša najprv začínajú so surfovaním v cudzine a až potom prejdú k hosteniu u seba doma (presne takto to prebiehalo v mojom prípade). Všetko je však vysoko individuálne a poznám ľudí čo u seba hostili cez 500 a viac ľudí a nikdy v skutočnosti nesurfovali (Hasan v Turecku a Ghassab v Jordánsku). Takisto sú však prípady, keď človek len surfuje a surfuje a nikdy nikoho neubytuje z rozličných príčin. V našich zemepisných šírkach je to dané najmä tým, že na západné pomery ostáva naša generácia pomerne dlho s rodičmi pod jednou strechou a tým sa idea CouchSurfingu nie vždy pozdáva. Druhým prípadom sú dlhodobí cestovatelia, ktorí cestujú tak dlho, že sa zabudli vrátiť domov, resp. domov pre nich už nikde neexistuje. 

     Pri hosťovaní je situácia jednoduchá. Vytvoríte si profil a už iba čakáte, kým niekoho z vašich potenciálnych surferov nezaujmete a nebude sa chcieť u vás vyspať. Ak máte zaujímavý profil, z ktorého je cítiť, že ste ten správny človek na hostenie a ak navyše žijete niekde v Paríži, alebo Londýne či inom veľkom meste, v pohode môžete dostať stovky žiadostí denne.  Ak žijete ako ja v Banskej Bystrici, ktorá je síce krásnym mestom s neskutočnými voľnočasovými možnosťami, ale leží úplne mimo hlavných turistických tepien, môžete mať naozaj perfektný profil a budete radi ak vám za celú zimu napíše jeden človek so žiadosťou o prespanie.  

     Pri surfovaní je situácia presne opačná. Musíte sa snažiť zaujať potenciálneho hostiteľa natoľko, aby si vybral práve vás. Kľúčové sú samozrejme aj iné faktory ako vek, pohlavie, či cestujete sám alebo ste dvaja-traja, koľko dopredu si hľadáte ubytovanie etc. Pridám niečo z vlastnej skúsenosti. Mojich prvých desať surferských skúseností bolo zo západného sveta. Boli sme takmer vždy dvaja a snažila som sa hľadať ubytovanie minimálne dva týždne dopredu pred plánovaným príchodom. Vyberala som si členov komunity, ktorí v žiadnom prípade nemali prázdne profily (bez fotky, bez priateľov, bez referencií-čo je najdôležitejšia časť profilu, vysvetlíme si zachvíľu) ale takisto som nekontaktovala ľudí, ktorí mali nad 50 priateľov, referencií atď. Tej prvej skupiny som sa bála z prostého dôvodu, že som im jednoducho nedôverovala a tá druhá skupina zase väčšinou nedôverovala mne, keďže som ako začiatočník mala málo referencií, priateľov a podobne.  

    Za takmer štyri roky celkom početného surfovania a hosťovania sa môj profil pomaly postupne zaplnil a dnes mám vyše 100 priateľov a 80 referencií. Pevne sa snažím nepohŕdať žiadnym nováčikom s poloprázdnym profilom, ale ak mi niekto napíše bez toho, aby ma oslovil mojím menom a pošle mi totálnu ukážkovú copy-paste správu v štýle: Nazdar, zajtra prídeme do tvojho mesta, hľadáme ubytko, môžeš?  Musela by som mať veľmi zvláštnu náladu, aby som takýchto ľudí u seba ubytovala. 

     Všetkým radím v záujme prejavenia rešpektu budúcemu hostiteľovi, ktorý vás zadarmo u seba doma ubytuje, snažte sa vytvoriť personalizovanú správu. Stačí, keď podotknete, že aj vy milujete Pulp Fiction, alebo že ste študovali rovnaký odbor, alebo sa takisto chystáte na Island ako dotyčný/á. 

     Ja som surfovala vyše 40-krát na troch kontinentoch a u nás doma v Banskej Bystrici som hostila počas troch rokov 26 ľudí, ktorí prišli v 15-tich skupinách.  Poďme sa bližšie pozrieť na to, ako to celé funguje v praxi. Spomeniem dve poľské stopárky, ktoré som hostila pred rokom na jar. Anna a Kasia, dve Poľky, ktoré  stopovali z Krakowa. Napísali mi iba deň dopredu, ale nakoľko som si nerobila žiadne plány na ďalšie dni, tak som im odpísala, že ich zoberiem. Dorazili okolo šiestej večer, počas prípravy večere mi vyrozprávali celú stopovaciu akciu cez Poprad, spojenú s miernym zablúdením pod Tatrami. Po večeri sme šli do centra na kofolu a urobila som im krátku historickú prehliadku mesta.  Dlho do noci sme sa nezdržiavali, lebo boli unavené z cesty a na druhý deň chceli vyraziť pomerne skoro stopovať smerom na Budapešť. Ešte ten večer čo odo mňa odišli mi cez facebook napísali, že šťastlivo dorazili a pripravujú sa na nočný výjazd s ich budapeštianskym hostiteľom.  Toto bol povedzme, taký bežný couchsurfing pre obe zúčastnené strany. Tie bežné, až takmer obyčajné skúsenosti prevládajú. Vo všeobecnosti už zo samotného profilu vidíte, či dotyčný človek spĺňa všetky alebo väčšinu bežných štandardov. (Práve preto mám v profile napísané, že som alien:-D) Tých mierne neštandardných situácií bolo takisto niekoľko, skúsim sa vybrať nejaké z nich.

     Jordánsky beduín Ghassab s drédmi a ružovým džípom napríklad už hostil takto vyše tisíc ľudí. Žije pri svetoznámej jordánskej pamiatke Petre v jaskyni. Doslova a dopísmena. V čase, keď som u neho spala ja, tam spalo ešte ďalších 10 ľudí z celého sveta. Nespali sme v jaskyni, ale vonku, len tak pod širákom. Na jordánske pomery bol príliš otvorený a svetaznalý, 20 rokov žil v Nemecku a po návrate domov potreboval zjavne udržiavať medzinárodné kontakty

     Naposledy som couchsurfovala v polovici januára v Lisabone v Portugalsku. Pedro práve prežíval cyklistický ošiaľ, vlastnil tri pomerne drahé bicykle a každému couchsurferovi ponúkal obhliadku mesta na bicykli. Tak sme si spolu obzreli slávny kláštor Jeronymos, kde bola v 2007 podpísaná neslávna Lisabonská zmluva, ktorá riadne pozmenila pomery v EÚ, po ceste domov sme dostali defekt a zvyšok cesty predstavovala chôdza ale nič to nemenilo na veci, že to bola príjemne strávená nedeľa.

     Couchsurfing v hlavnom meste Mexika v Mexico City bol mojím najdlhším surfovaním. V super luxusnom dome u Carmen som strávila celý týždeň. Spoločne s ďalším couchsurferom z Francúzska Jeremym sme spoznávali krásy jedného z najväších miest na svete a takisto sme pravidelne každý večer spoznávali Carmeniných mexických kamarátov pri pivku.

     Couchsurfing však nie je len o hosťovaní a surfovaní. Komunita usporadúva aktivity rôznych smerov od tradičných piatkových zábav cez pikniky, turistické výpravy, oslavy Silvestra či plavby loďou. Medzi mestá s najväčšou koncentráciou spomínaných aktivít patrí New York City, Londýn, Paríž a Istanbul. Počas môjho študijného pobytu v Istanbule som sa celkom pravidelne zúčastňovala pravidelných sobotných a stredajších zábav, bola som na pikniku v parku, na premietaní dokumentárneho filmu o CouchSurfingu a taktiež na zaujímavej New Members Welcoming Party, kde boli nováčikom vysvetlené princípy a pravidlá tohto zaujímavého projektu.

Ak sa vám niečo podobné pozdáva, smelo vyskúšajte!

Viac článkov autorky nielen o Couchsurfingu si prečítajte na: http://valentova.blog.sme.sk/
Viac o Couchsurfingu si môžete pozrieť priamo na stránke: https://www.couchsurfing.org/n/how-it-works