Rakúsko: Grosser Hafner - naša prvá trojtisícovka

Grosser Hafner sa nachádza v pohorí Vysoké Taury a s jeho výškou 3076 metrov je to najvýchodnejšia alpská trojtisícovka. Po našich predošlých cestách do Rakúska, kde sme navštívili niekoľko rakúskych roklín, vyšliapali na vrch Schneeberg (2076 m), vybehli k nádhernému jazeru Lünersee, a potom sa vybrali na Grieskogel (2140 m), nás alpská príroda uchvátila. Však stačí keď Rakúskom prechádzate len v aute a už sa nejdete vynadívať. Začali sme teda hľadať ďalšie zaujímavé možnosti na výlet. Ideálne by bolo, aby sa to dalo otočiť za víkend zo Slovenska a bola to nejaká ťažšia túra. A tak nám padol do oka práve Grosser Hafner (3076 m). Naštudovali sme si o ňom pár informácii a zisťujeme, že spĺňa presne naše požiadavky. Hlavne študujeme možnosti výstupov, náročnosť a sledujeme počasie. Ako na potvoru ďalšie tri týždne hlásia takmer stále dážď alebo búrky. Nie že by nám to až tak prekážalo, vždy si nájdeme iný program, ale keď konečne hlásia, že na pár dní bude svietiť na Grosser Hafner slniečko, neváhame.

Berghotel Malta, kde začíname túru, v pozadí priehrada Kölnbreinspeicher

Z Bratislavy do Vysokých Taur

Ideálne počasie má byť v pondelok, a tak sa rozhodujeme, že vyrazíme v nedeľu niekedy v poobedných hodinách. V pondelok skoro ráno pôjdeme na výstup a večer sa ešte vrátime späť na Slovensko. Hľadáme ešte v okolí nejaký kemp, v ktorom by sme mohli prespať.  V dedinke Malta nachádzame dva. Značíme si teda oba, pobalíme veci a môžeme vyraziť.

Z Bratislavy to zasa nie je až tak blízko. Navigácia ukazuje približne 430 kilometrov, teda približne 5 – 6 hodín jazdy, no zasa nič čo by sa nedalo zvládnuť. Na hraniciach kupujeme ešte rakúsku diaľničnú známku a môžeme nerušene pokračovať. Vyrážame niečo po jednej a nejako extra sa neponáhľame, tak do kempu prichádzame pred siedmou večer. Ako do prvého prichádzame do Campingu– Zechner, platíme 20 eur za dve osoby, auto a stan. Hneď ako zaparkujeme spúšťa sa pekný lejak.Dáme si zatiaľ aspoň večeru. I keď sme pôvodne plánovali spať v aute, keď dážď ustane rozbaľujeme stan a zaliehame. Po chvíľke už zasa počujeme kvapky dopadajúce na stan a takto to pokračuje až do polnoci.  Veľmi sa mi nedá spať a stále sa len prevaľujem. O pol druhej, keď vychádzam zo stanu je už obloha úplne jasná.

Výstup na Grosser Hafner, ktorú cestu zvoliť?

Ak chcete vystúpiť na Grosser Hafner ako jednodennú túru, máte v podstate tri možnosti. Dve, tie jednoduchšie začínajú na južnej strane na Malta Hochalmstrasse.

Slnko spoza Grosser Hafnera vychádza celkom neskoro

Výstup na Grosser Hafner od Gmünder Hütte

Prvou možnosťou je začať pri chate Gmünder Hütte.Tu začínate približne vo výške 1200 m a čaká vás prevýšenie takmer 1900 metrov. Túra by mala mať dĺžku cca 8 kilometrov jednosmerne. Od Gmünder Hütte smeruje chodník ku Kattowitzer Hütte a potom už pokračujete priamo na Grosser Hafner. Časovo by vám táto možnosť mala zabrať 5 až 6 hodín. V čase našej návštevy máme pocit, že väčšina turistov využila práve túto trasu.

Pri Kattowitzer Hütte tabuľky píšu, že na vrchol by to mali byť ešte dve hodinky

Výstup na Grosser Hafner od Berghotela Malta

Túto možnosť volíme aj my. Začína sa pri priehrade Kölnbreinspeicher, pri hoteli Berghotel Malta. Je to na konci údolia Malta a rovnako tu končí aj Malta Hochalmstrasse. Tu začíname túru vo výške približne 1900 metrov, a teda by sme mali zdolať viac ako 1200 výškových metrov, kým sa dostaneme na vrchol. Cestou sú ale aj nejaké klesania a my nakoniec nachodíme takmer 1500 výškových metrov. Chodník rovnako smeruje ku Kattowitzer Hütte a odtiaľ už rovnakou trasou ako pri prvej možnosti. Podľa mapy by mala mať táto trasa rovnako približne 8 kilometrov. My nakoniec nachodíme 17 kilometrov tam aj späť.  Cesta od Berghotela Malta by mala zabrať 5 hodín jednosmerne. Nám to nakoniec zaberie 11 hodín tam aj späť vrátane všetkých prestávok.

Už hneď od úvodu máme takéto pekné výhľady

Tretia a ťažšia možnosť ako zdolať Grosser Hafner

Grosser Hafner je možné zdolať aj zo severnej strany z údolia rieky Mur. Tu túra začína na parkovisku vo výške cca 1650 m potom pokračujete k chate Rotgüldenseehütte pri jazere Unterer Rotgüldensee a čaká vás približne 8,5 kilometra. O tejto možnosti sa ale dočítame, že je technicky najťažšia a nie až tak dobre značená, preto o nej ani neuvažujeme. Ak by ste teda rozmýšľali nad touto možnosťou, odporúčame si trasu dobre preveriť. Počas našej túry sme nevideli nikoho, kto by prichádzal z tohto smeru.

Malta Hochalmstrasse

Malta Hochalmstrasse je 14,4 kilometra dlhá panoramatická cesta. Právom sa označuje ako jedna z najkrajších panoramatických ciest v Rakúsku. Už samotná stojí za návštevu a väčšina turistov to aj tak robí, prejde si len túto cestu, kde si dá viacero zastávok s krátkymi prechádzkami. Po ceste je množstvo tunelov, nádherných vodopádov a výhľadov. Dva z tunelov sú s jednosmernou premávkou riadené semafórom, na ktorom si niekedy aj pekne dlho počkáte. Otvorená je v závislosti od počasia od začiatku mája do konca októbra. Poplatok za použitie cesty pre osobné autá je 20 eur na deň, no ak máte Carinthia Card, tak je zadarmo. Vstup sa vyberá od rána od siedmej do večera do šiestej. Ak prídete skôr/neskôr môžete vojsť bez platby. Rovnako to robíme aj my, keďže túru začíname o šiestej ráno, vstup ešte nevyberajú. 

Cesta končí pri priehrade Kölnbreinspeicher vo výške viac ako 1900 metrov nad morom. S výškou 200 metrov a šírkou 626 metrov je Kolnbreinsperre najväčšou priehradou v Rakúsku. Jej objem sa môže vyštverať až na 200 miliónov m3 vody. Ako funguje priehrada, si môžete pozrieť v rámci komentovanej prehliadky, ktorá sa začína každú hodinu od 10:00 do 17:00. V blízkosti priehrady sa taktiež nachádza jedna ferrata a pozdĺž cesty zase niekoľko miest, ktoré ponúkajú výborné možnosti na lezenie a bouldering. Na priehradnom múre sa nachádza aj vyhliadka AIRWALK, z ktorej máte výhľad do 200 metrovej hĺbky priamo pod seba.  Po celej trase  Malta Hochalmstrasse a rovnako aj od hotela Berghotel Malta môžete podniknúť rôzne dlhšie aj kratšie túry. Program sa tu dá spraviť veľmi pekný, no naším cieľom je zdolať Grosser Hafner.

Už hneď pri vstupe na Malta Hochalmstrasse začínajú nádherné výhľady

Z kempu to už nemáme ďaleko a vyrážame niečo po piatej tak, že už pred šiestou ráno parkujeme pri priehrade Kölnbreinspeicher. Parkovať sa tu môže bezplatne. Ráno tu ešte nikto nie je a na parkovisku stojí asi päť áut. Dávame si rýchle raňajky a môžeme začať túru.

Berghotel Malta (1933 m) - Kattowitzer Hütte (2320 m)

3 hodiny cca 6 kilometrov. Z rána sa nám ide celkom fajn. Slnko ešte spoza vysokých hôr nevyšlo, tak je príjemne chladno. Výhľady sú neskutočné už tu na začiatku túry. V prvej polovičke zo 6 kilometrov, ktoré máme pred sebou má len malé prevýšenie, no chodník je bahnitý a prechádza často bažinami. Treba si teda dávať pozor, kam stúpame, skúšať, kde je pôda tvrdšia, kde sú kamene. V jednom mieste priateľka stúpa vedľa a noha jej vbehne do bahna takmer po koleno. Normálne máme problém ju odtiaľ vytiahnuť. Našťastie sa to podarí, poutierame blato a pokračujeme ďalej. Približne v polke trasy už začína strmšie stúpanie. Prechádzame cez pekný úsek, kde sa vlní mala riečka a potom po kamenných poliach strmšie stúpame až prechádzame cez hrebeň. V jednom úseku je tu natiahnutých aj pár reťazí, no nie je to vôbec nič zložité.

V týchto miestach začína chodník prudšie stúpať. Tam hore cez hrebeň musíme prejsť.

Pomaly stúpame. Pohľad späť na údolie odkiaľ sme prišli aj s pekne vlniacou sa riečkou.

Na hrebeni samozrejme nesmie chýbať plot a bránička, aby neušiel dobytok, asi ako všade v Rakúsku. Samozrejme ani pekné výhľady nesmú chýbať.

Na hrebeni si dáme chvíľu prestávku a pokračujeme k chate. Chodník už ide viac menej po vrstevnici, a tak tu nemáme žiadne väčšie stúpania ani klesania. V jednom mieste nás vystraší svišť, ktorý spískne len pár metrov od nás. V pohode potom prichádzame až k chate Kattowitzer Hütte (2320 m). Cestou sem sme za tri hodiny nestretli nikoho okrem dvoch turistov, ktorý nás dobehli. Pri chate si dávame prestávku a objednávame čaj. Až tu nás začne dobiehať pár ľudí, ktorí išli za nami, a ktorí prichádzajú z druhej trasy. No ľudí tu je len minimum.

K chate to už nemáme ďaleko a nečakajú nás ani veľké stúpania.

Svišť zapískal len pár metrov od nás

Na chate sa dá aj ubytovať – v spoločnej nocľahárni alebo v súkromných izbách. Otvorená býva od polovice júna do konca septembra. Mimo tohto obdobia je otvorená len winterraum. Rovnako sa tu dá aj niečo zjesť. Ak by ste teda uvažovali o dvojdňovom výstupe na Grosser Hafner alebo nejakej dlhšej túre, je možnosť prespať práve tu.

Pri Kattowitzer Hütte (2320 m) si dávame prestávku.

Kattowitzer Hütte (2320 m) – Grosser Hafner (3076 m)

2 hodiny cca 2,5 kilometra. Počasie máme dnes ideálne, je bezvetrie úplne jasno iba nad Hafnerom sem tam prebehne nejaký obláčik. Po niekoľkominútovej pauze sa zdvíhame zo stoličiek a pokračujeme.

Od chaty stúpame na hor často aj po takýchto kamenných poliach, kde sa nejde najľahšie. Chata sa nám pomaly vzďaľuje.

Vrchol Grosser Hafnera, na ktorom sa práve na chvíľu usadil oblak.

Niektoré úseky sú už celkom strmé. Tu musíme vyšliapať, aby sme sa dostali na hrebeň

Chodník začína rovno od chaty stúpať.  Od chaty je to síce už do kopca, no pod výstupom na hrebeň to začína už stúpať poriadne. Približne v polke trasy vychádzame na vrchol hrebeňa, ktorý je vo výške okolo 2700 ma odkiaľ sa nám odkryjú nádherné výhľady na obe strany. Dávame si krátku prestávku.

Takého výhľady sa nám odkryjú, keď vystúpime na hrebeň

A do opačnej strany

A takto chodník pokračuje hrebeňom na vrchol

Ľudí je tu len málo, síce v tomto úseku stále vidíme niekoho v diaľke pred nami a za nami, no nepotrebujeme nikoho predbiehať ani čakať na exponovanejších úsekoch. A tie začínajú práve od tohto miesta. Hneď po východe na hrebeň prichádza dlhší úsek, kde sa túra mení tak trochu na lezenie. V niektorých miestach je to zabezpečené lanami, tie miesta nám pripadajú ešte úplne v pohode, keďže sa máme ako istiť, no horšie to je v miestach, kde ideme len po úzkom chodníčku alebo lezieme po skalách a pod nami je len strmý niekoľko stometrový zráz. Tento úsek nám zaberie aj najviac času, lezením po skalách sa len veľmi pomaly posúvame vpred.

Lezenie na vrchol dá celkom zabrať

Tam, kde je chodník spevnený lanami sa nám ide dobre, horšie sú niektoré úseky, kde laná nie sú a nie je sa veľmi čoho chytiť

Výhľady sú ale čím ďalej tým lepšie

Po prejdení tohto ťažšieho úseku, prichádza časť, kedy sa dostávame na vrchol, kde sú zaujímavo stojace skaly všade okolo nás. Ešte sme to nevideli na žiadnom kopci. Po celom kopci všade zvislo stojace skaly. Tu sa už ide jednoduchšie, keďže síce ideme po skalách, no už to nie je také zložité lezenie. V týchto miestach ale už cítime dosť výrazne aj vysokú nadmorskú výšku. Rýchlo sa zadýchame, a tak si musíme dať častejšie prestávku. Približne sto metrov pred vrcholom prichádza hustý oblak, a tak nevidíme skoro nič, hlavne, že doteraz bolo počasie úplne perfektné. Dáme si prestávku a potom sa rozhodujeme otočiť to a začíname zostupovať dole.

Divne „stojace“ skaly tesne pod vrcholom. V týchto častiach už máme to najhoršie za sebou.

Na vrchol je to už len kúsok, no nás si tam počkal pekne hustý oblak

Cestou na dol

Pár metrov pod vrcholom sa teda  otočíme a pomaly zostupujeme nadol. Po pár metroch oblak znova odchádza, ale späť sa nám už nechce. Vieme, že máme pred sebou ešte ťažký úsek a dlhú cestu až dole k priehrade, ktorú teraz vidíme niekde v diaľke. Až cestou dole si uvedomíme, že sme si vlastne ani nespravili vrcholovú fotku. I keď v tom oblaku je otázne či by bolo niečo vôbec vidieť. Nevadí aspoň máme dôvod sa na Grosser Hafner ešte vrátiť.

Pomaly po lanách zostupujeme naspäť

Vzrúšo nás čaká ešte cestou dole. V exponovanom úseku, kde sú naťahané laná sa nám podarí nejako zle odbočiť. Máme ísť od vrchola vpravo. My ideme vľavo. Až keď sa dostaneme do miesta, kde stojíme v strmom zráze a nevieme sa ani vrátiť späť ani pokračovať zisťujeme, že takto sme asi nešli. Po chvíľke skúšania sa mi podarí vytiahnuť sa na vrchol a vidím pod nami z druhej strany naťahané laná, kadiaľ sme mali ísť. Skladáme teda ruksaky, a spúšťam sa asi z dva a pol metrovej výšky dole k lanám. Priateľka mi podáva ruksaky a potom pomaly spúšťame ju. Našťastie sme nezostresovali a pekne sa nám podarilo preliezť cez hrebeň. Na jeho konci si dávame konečne vyhladnutý obednú prestávku a potom smerujeme dole k chate.

Ešte jeden výhľad, v diaľke priehrada, pri ktorej parkujeme.

Pri chate sa už nazbieralo celkom ľudí, no my sa tu už nejako nezdržiavame a pokračujeme rovno ďalej. Cestou dole už cítiť trocha aj kolená, a tak si dávame častejšie prestávky. Ľudí stretávame viac menej len v okolí chaty potom už len sporadicky, sem tam jedného dvoch. Berghotel Malta vidieť už z diaľky ako keby bol už na dosah, no čím viac sa k nemu približujeme, tým sa nám zdá cesta nekonečnejšia.

Hurá v zdraví sme to zvládli... môžeme sa pobrať domov

Nakoniec približne o 17:00 v sprievode stáda kôz prichádzame k autu. Parkovisko je už takmer plné, hlavne ľudí, ktorí prišli na výlet k priehrade. Celkovo nám to teda zabralo 11 hodín i keď tabuľky udávali 5 hodín jednosmerne. Keď k tomu prirátame prestávky, obed, pomalé lezenie na hrebeni, tak to približne sedí. Prechádzame 17 kilometrov, teda o niečo viac ako udávala navigácia a mapa. I keď sme absolvovali niekoľko túr vo Vysokých Tatrách (Kriváň, Rysy, Kôprovský Štít, Východná Vysoká), táto túra nám prišla jednoznačne najťažšia, ktorú sme doteraz absolvovali. Vysoké prevýšenie, kde nám GPS píše, že sme nastúpali a naklesali 1500 metrov a zložité kráčanie a lezenie po skalách. Odmenení sme ale za to boli nádhernými výhľadmi a dobrým pocitom, že sme to úspešne zvládli.

Späť k autu prichádzame v sprievode stáda kôz

Túru určite odporúčame, ak chcete zdolať nejakú trojtisícovku, ktorá je voľne dostupná bez sprievodcu alebo nejakého vybavenia. Treba sa ale pripraviť, že to nie je jednoduchá túra a treba mať aj dobrú kondičku a skúsenosti s vysokohorskými túrami napríklad vo Vysokých Tatrách.

Láka nás ešte pozastavovať sa pri vodopádoch a na zaujímavých miestach na Malta Hochalmstrasse, no je už dosť hodín a všetko by sme to aj tak nestihli, tak si sľubujeme, že sa sem niekedy vrátime a pozrieme si lepšie aj túto časť. Uvidíme, či sa to podarí. Maltu opúšťame okolo šiestej večer a vydávame sa na 430 kilometrov dlhú cestu. Našťastie šoférovanie zvládam bez problémov a cesta nám ubieha celkom rýchlo.  Po polnoci prichádzame do Bratislavy. Unavení, ale v hlave nám už behajú myšlienky, ktorý kopec zdoláme nabudúce?