Lichtenštajnsko: Turistika v okolí Malbunu

Do Lichtenštajnska sme sa chceli ísť pozrieť už dlhšie a nielen kvôli tomu, že to je jeden z posledných európskych štátov, ktoré sme ešte nenavštívili. Veľa ľudí, ktorí už v Lichtenštajnsku boli, nám tvrdili, že tam nič dokopy nie je, že si v podstate ani nevšimli, keď tadiaľ prechádzali, že sú v Lichtenštajnsku. Nám to nedalo a začali sme googliť, či nás  niečo v Lichtenštajnsku zaujme a či sa oplatí navštíviť. Pri hľadaní sme narazili na nádherné vysoké hory, pekné horské dedinky a množstvo možností na turistiku. A bolo rozhodnuté, ide sa do Lichtenštajnska.

Prvé výhľady nad dedinkou Malbun

Prvotnou myšlienkou bolo ísť do Lichtenštajnska nočným vlakom z Viedne, ale keďže sme tam cestovali v čase pandémie koronavírusu, cestovaniu vlakom sme sa radšej vyhli. Oveľa menšie riziko nakazenia a navyše aj pohodlnejšie a praktickejšie to bude autom.  Jednak si môžeme spraviť po ceste ďalšie zastávky a taktiež si so sebou môžeme zabaliť viac vecí – vybavenie na kempovanie a nejaké to jedlo.

Pôvodný plán bol ísť iba na predĺžený víkend, ale keďže sme nakoniec išli autom a naplánovali si po ceste dať viac zastávok, predĺžili sme si výlet od utorku do nedele. Kým v utorok večer a celú stredu sme strávili v Nemecku pri jazere Konigsee, ďalší deň sme už plánovali byť v Lichtenštajnsku. Presúvame sa tam teda ešte v stredu večer, aby sme ďalší deň už nemuseli strácať čas presunom.

Cieľ našej cesty – vrch Augstenberg

Do jediného kempu v Lichtenštajnsku - kempu Mittagspitze, prichádzame večer po ôsmej. Rýchlo staviame stan, večera, sprcha a môžeme ísť spať, ráno nás totižto čaká skorý budíček.

Ráno nás už víta slniečko, dnes to vyzerá na krásny deň. Balíme stan a presúvame sa do horskej dedinky Malbun. Lichtenštajnsko je maličké, a tak tu nikam nie je ďaleko. Aj z jedného konca na druhý sa dostanete tak za max pol hodinu. Do Malbunu nám to trvá približne 20 minút, pričom serpentínami stúpame stále vyššie a vyššie až kým neprídeme k tunelu.  Trochu sme v napätí, či pekné počasie bude aj na druhej strane tunela, lebo vraj niekedy na oboch stranách môže byť počasie úplne odlišné, ale máme šťastie a dneska svieti slnko aj tu.

Pomaly sa dostávame na hrebeň

Za tunelom je to už len pár minút k Malbunu. Míňame niekoľko parkovísk a parkujeme priamo v centre dedinky, rovno pod turistickými značkami. Parkovanie je zadarmo, čo je úplne super a ani sme to nečakali. Zatiaľ je tu len pár ďalších áut s turistami, ktorí sa tiež chystajú na nejakú tú túru v okolí. Možností je tu totiž dosť. My si vyberáme výstup na vrchol Augstenberg, ktorý má nadmorskú výšku 2359 metrov. Trasu si vyberáme tak, aby sme nešli tou istou trasou naspäť, ale volíme si taký menší okruh. 

Výhľad z hrebeňa na dedinku Malbun

A pohľad na opačnú stranu do Rakúska

Prvá časť túry vyžaduje, aby sme sa dostali z dedinky na samotný hrebeň, po ktorom budeme ďalej pokračovať. Kto si chce túru trochu zjednodušiť, tak môže využiť sedačkovú lanovku Sareis a za približne 10 frankov sa vyviezť hore. My si to chceme poctivo odmakať a túru predĺžiť, ideme teda pešo priamo z parkoviska.

Chodník po hrebeni vedie nádherným prostredím

Chodník vedie najskôr k malému kostolíku a potom odbáča doprava a pomaly stúpa.  Ako sa dostávame vyššie, máme na Malbun neuveriteľne krásne výhľady. Musíme sa trocha krotiť, aby sme nestáli každých päť minút a nefotili. Vedie tadiaľto široká poľná cesta a kráča sa nám celkom dobre. Asi po pol hodine odbáčame z cesty už na turistický chodník na hrebeň a tu sa pripájame na Furstin Gina Weg, turistický chodník, ktorý je pomenovaný po lichtenštajnskej kňažnej Gine, matke súčasného lichtenštajnského kniežaťa Hansa Adama II.

Vľavo vidieť hornú stanicu lanovky a chodník, ktorý sa točí po hrebeni

Odtiaľto ideme viac menej po hrebeni a stúpanie v niektorých úsekoch už  nie je veľmi strmé. Prechádzame cez niekoľko menších vrcholov a dole pod nami sa stále pekne črtá Malbun na jednej strane, ktorý obchádzame veľkým oblúkom a vysoké hory na druhej strane. Pred záverečným stúpaním na samotný Augstenberg trochu oddychujeme v tráve a užívame si pohľady na okolie. Pred vrcholom je to trochu strmé, ale nie je to nič náročné a hlavne strmé stúpanie netrvá dlho a už sme zrazu na vrchole.

Trochu stúpania pred vrcholom Augstenberg

Na vrchole!

Odfotíme sa pri kríži, ale dosť tu fúka, a tak sa presunieme o niečo ďalej do závetria na krátky oddych.  Z vrcholu sa nám odhalia zasa nádherné výhľady na druhú stranu, kde sa nachádza napríklad aj najvyšší vrch Lichtenštajnska. Teraz nás ale čaká strmý zostup ku chate Pfälzerhütte. Kolená tu síce dostávajú zabrať, ale zostup je krásny a počas neho sa nám otvárajú nové a nové pohľady na okolité pohoria.

Smer Pfälzerhütte v pozadí najvyšší vrch Lichtenštajska

Pri Pfälzerhütte si dávame pauzu na obed, otvoríme si pivko a len tak ležíme v tráve. Trochu nás ešte máta myšlienka vystúpiť aj na neďaleký Naakopf, kam je to vraj od chaty ešte hodina a 15 minút, ale napokon sa rozhodujeme pre zostup. Cestou nadol stretávame niekoľko cyklistov, no výstup sem na bicykli nebude najjednoduchší, asi preto má väčšina elektrický bicykel.

Klesáme na Pfälzerhütte

Dole ideme len chvíľu, keď počujeme pískanie. Obzrieme sa a neďaleko vidíme svišťa. Najprv jedného, potom dvoch a potom ďalších dvoch ako sa naháňajú po úbočí.  Celkom zábavné predstavenie nám pripravili tieto malé zvieratká.

Klesáme len chvíľku, potom na naše prekvapenie chodník skôr stúpa a čakajú nás ešte dva menšie kopčeky, kým opäť uvidíme Malbun pod nami a prudkými a úzkymi serpentínami klesáme opäť nižšie.

Celý čas nie je núdza o výhľady

Konečne sa dostávame k autu a v dedine je už aj celkom horúčava. Na dnes už nemáme žiadny ďalší program, ale ideme sa ešte na chvíľu prejsť k neďalekému jazeru vo vedľajšej dedine Steg. Stausee Steg sú umelo vytvorené jazerá. Majú krásnu tyrkysovú farbu a určite sa pri nich oplatí na chvíľu zastaviť. My sme si obišli oboje a strávili tu zvyšok poobedia.

Jazero Stausee Steg s horami v pozadí

Pri jazere si vyberáme aj kemp na dnešnú noc. Voľba nakoniec padla na kemp v neďalekom rakúskom meste Feldkirch. Nie je to k nemu ďalej ako pol hodina a cestou prechádzame aj cez hlavné mesto Vaduz a vidíme aj symbol mesta - hrad.  Pri kempe sa ešte zastavíme na nákup v potravinách, kúpime si nejaké tie klobásky a večer v kempe grilujeme.

V Lichtenštajnsku sa nachádza ešte veľa zaujímavých túr, Furstin Gina Weg určite nie je jediná, ale zato jedna z najkrajších. Nás ešte zaujala napríklad túra na Drei Schwestern, ktorú sme mali v pláne na ďalší deň, ale keďže hlásili na celý deň búrky, tak sme napokon plány zmenili a presunuli sa o niečo ďalej do Rakúska.

Trochu štatistiky na záver:

Celá túra na Augstenberg (2359 m.n.m) nám nakoniec zaberá niečo viac ako šesť hodín vrátane viacerých prestávok na fotenie a jedlo, proste neponáhľali sme sa. Dĺžka celého okruhu ktorý sme prešli je 13 kilometrov a zdolávame prevýšenie približne 950 metrov. Teda každý turista s priemernou kondičkou by ju mal bez problémov zvládnuť. Prirovnali by sme ju k túram v Nízkych alebo Vysokých Tatrách. Prípadne je možnosť túru skrátiť využitím lanovky. Presnú trasu, ktorú sme prešli nájdete na mape v úvode tohto článku.