Korzika: Západným pobrežím ostrova

Korzika je neskutočne rôznorodý ostrov, nájdeme tu nádherné pieskové pláže, stredoveké dedinky, zaujímavé skalné útvary aj hory s výškou vyše 2000 metrov. Náš prvý deň na Korzike venujeme spoznávaniu západného pobrežia ostrova, ktorým sa vinú úzke a kľukaté cesty.

Na Korziku prichádzame trajektom z Livorna, po tom ako sme si ešte večer stihli pozrieť aj Pisu. Trajekt kotví v Bastii približne o jednej poobede. Pri vystupovaní už nie sú žiadne kontroly a my sa môžeme vrhnúť do spoznávania ostrova. Bastiu si odfotíme len z lode a hneď smerujeme do severo-západnej časti ostrova, do korzického regiónu Balagne, ktorý sa rozprestiera medzi mestami Calvi a L'Île-Rousse.

Výhľad na Bastiu z lode pri pristávaní

Kostol Notre Dame de Lourdes de Bastia pri pristávaní lode

Tu máme vyhliadnutú pláž Plage de Bodri, z Bastie to síce nie je až tak ďaleko, ale cesta je kľukatá a tak nám to celkom trvá. Hneď vedľa pláže je aj kemp, kde sa hneď po príchode ubytujeme a zvyšok dňa trávime už len na pláži. Veľkou výhodou je, že pláž je len pár krokov od nášho stanu a je veľmi pekná. Má biely piesok a po krajoch vyčnievajú skaly. Veľmi nám pripomínala pláže v Západnej Austrálii. Priezračná voda len volala aby sme do nej skočili. I keď sme očakávali, že začiatkom júna bude ešte voda studená, opak bol pravdou. Bola príjemne teplá. Celkovo pláže na Korzike sú veľmi pekné. Jediné čo nám trošku kazilo kúpanie bolo pár medúz, ktoré sme na tejto pláži videli.

Plage de Bodri určite stojí za návštevu, nám sa veľmi páčila

Plage de Bodri

Medúza na Plage de Bodri

Na večeru sa vraciame do kempu a potom sa ideme ešte prejsť. Dnešný dlhý deň ukončíme sledovaním nádherného západu slnka zo skál za plážou.

Západ slnka pri Plage de Bodri

Ráno opúšťame kemp a smerujeme do kopcov. Región Balagne, kedysi prezývaný aj „záhradou Korziky“, je známy aj množstvom malých pekných dediniek vystavaných na vrcholkoch hôr a obklopených olivovníkmi, citrusovníkmi a figovníkmi. Keďže tieto dedinky sú postavené na kopcoch, je z nich väčšinou krásny výhľad na okolie a pobrežie.

Dá sa tu stráviť v pohode celý deň len návštevou týchto dediniek. Mnohé z týchto dediniek s úzkymi kamennými uličkami a domami nalepenými na sebe, sú staré viac ako 1000 rokov.  Medzi najkrajšie dedinky patria  Sant’Antonino, Monticello, Speloncato, Pigna, Aregno či Corbara.  Kľudne tu môžete stráviť celý deň a dať si okruh autom a navštíviť viacero z týchto dediniek. Ale ak máte obmedzený čas, určite navštívte aspoň jednu z nich.  

My sa vyberieme do dedinky Sant’Antonino. Sant’Antonino je najstaršia a najvyššie sa nachádzajúca dedina. Prichádzame tu ráno celkom skoro, ešte sa len otvárajú miestne obchodíky. Za dve eurá parkujeme na veľkom parkovisku, ktoré je zatiaľ úplne prázdne. Uličky sú úzke takže sú celá dedina je v podstate pešia zóna.  Prejdeme sa uličkami, vlastne skôr kameňmi vyloženými chodníčkami pomedzi domčeky a vychádzame až na zrúcaninu pevnosti, ktorá ponúka výhľady na každú stranu.

Výhľad na kostol a dedinku Sant’Antonino

V uličkách Sant’Antonino sa oplatí stratiť

Výhľad zo Sant’Antonino na protiľahlé kopce

Dnes máme naplánované zísť až na juh ostrova s niekoľkými zastávkami. Druhou po dedinke Sant’Antonino je Fiume u fangu, kde si len chceme pozrieť most Ponte Vecchiu a výhľady na riečku. No keď tu prídeme, toto miesto sa nám veľmi zapáči. Popod most tečie priezračná riečka, v ktorej sa kúpe pár ľudí. Skáču z okolitých skál do hlbokého bazénika. To nám nedá a musíme ísť do auta po plavky aj my a aspoň chvíľu sa okúpať. Voda tu síce nie je tak teplá ako v mori, no vo viac ako tridsať stupňovej horúčave je príjemne osviežujúca. Riečka preteká údolím Fango a okrem kúpania sa v riečke, je možné vydať sa aj na túry po okolí. Ak budete pokračovať ďalej popri rieke narazíte na ďalšie a ďalšie prírodné jazierka vhodné na kúpanie.

Trávime tu celkom dosť času, no dnes nás čaká ešte dosť kilometrov, a tak pomaly pokračujeme ďalej na juh až k zaujímavým skalným útesom Calanques de Piana.  

Most Ponte Vecchiu

Ponte Vecchiu a priezračná riečka pod ním, ideálna na kúpanie

Calanques de Piana, červené skaly a útesy sa rozprestierajú na niekoľkých kilometroch medzi dedinami Porto a Piana a sú súčasťou svetového dedičstva UNESCO.  Existuje niekoľko možností ako skaly navštíviť: výletnou loďou, autom alebo peši. Ktorúkoľvek možnosť si vyberiete uvidíte skaly z iného pohľadu. 

Výletné lode vyrážajú z Porta a ponúkajú kratšie aj dlhšie plavby popri útesoch a pobreží. Autom sa sem dostanete po úzkej a kľukatej ceste D81. Aj z cesty sú krásne výhľady na útesy a pobrežie pod nami, no nie je tu skoro žiadne miesto na zastavenie.

Keď už sme tu, chceme si tu dať aj nejakú kratšiu túru, možností je tu niekoľko. Nakoniec volíme túru ku skale Chateau Fort, ktorá na konci ponúka úžasné výhľady na okolie. Túra sa začína pri skale nazývanej Tete de Chien alebo v preklade hlava psa. Túra nie je dlhá a po približne 20 minútach chôdze cez les a skaly prichádzame ku skale Chateau Fort, kde si dáme kratšiu prestávku a užívame si výhľady na okolie. Dokopy prejdeme len 1,8 kilometra tam aj späť. No v tej horúčave dá aj to zabrať.

Počas túry vidieť rôzne skalné útvary

Výhľady počas túry ku skale Chateau Fort

Cieľom túry je výhľad na skalu Chateau Fort

V okolí je aj niekoľko ďalších zaujímavých túr, napríklad:

• „Ancien Chemin des Muletiers“ (Staroveká cesta mulíc) – okruh, ktorý trvá približne dve hodiny a tiež poskytuje krásne výhľady na okolie
• „Chemin de la Châtaigneraie“ (Cesta gaštanového hája) - nachádza sa v blízkosti obce Piana. Počítajte, že prejsť túto túru trvá asi 2,5 hodiny
• Túra na Capo Rosso – polostrov na konci, ktorého sa nachádza zrúcanina veže. Rátajte s tým, že túra trvá priblžne 3-4 hodiny obojsmerne

V tento deň sa ukáže chyba, že sme sa nedostatočne venovali plánovaniu a itineráru na Korzike. Dnes plánujeme zísť až k Bonifaciu, no keď sa vrátime z túry, už je celkom dosť hodín a my sme v podstate ešte nič neprešli. Cesty sú strašne úzke a ubieha to pomaly. Navyše na západnej strane Korziky je veľa ďalších pekných vecí, pri ktorých nám už neostáva čas zastaviť sa. Do večera teda už viac menej len ideme k Bonifaciu, kde nakoniec zakempujeme v kempe Camping Campo Di Liccia.

Západné pobrežie ostrova ponúka veľmi pekné výhľady

Skalnaté západné pobrežie a pláže, na ktoré sa dostanete len túrou alebo loďkou