Korzika: kúpanie v horských jazierkach Cascades de Purcaraccia

Korzika je známa nielen kvôli moru a pekným plážam, ale aj pre jej vysoké hory. Však najvyšší vrch ostrova Monte Cintu má nadmorskú výšku 2710 metrov. Okrem neho tu nájdeme množstvo vrcholov s výškou cez 2000 metrov. Je teda obľúbená nielen pre turistov, ale aj pre horolezcov a je aj rajom kaňoningu. Známa a obľúbená je najmä túra GR20, ktorá prechádza celým ostrovom a je označovaná ako jedna z najkrajších turistických trás na svete. Meria približne 180 kilometrov a prejsť túto trasu väčšinou zaberie 15 dní. 

I keď my tentokrát výnimočne žiadnu väčšiu turistiku neplánujeme, povedali sme si, že aspoň jeden deň by bolo fajn zájsť niekam do hôr sa trochu prejsť. Po zvážení viacerých možností, si nakoniec vyberáme túru k horským jazierkam Cascades de Purcaraccia.

Už od parkoviska, kde parkujeme sú takého výhľady. Túra začína dole na zákrute

Kopce sa nám odkrývajú na jednej strane, odkiaľ ideme...

...aj na druhej strane, kam smerujeme

Cascades de Purcaraccia je veľmi obľúbená u turistov, ktorí si chcú zaplávať v horských jazierkach a obdivovať z výšky padajúce vodopády. Takisto je to veľmi obľúbená lokalita na kaňoning. Nám tieto vodopády s jazierkami pripomínajú aj tie, ktoré sme navštívili pri nemeckom jazere Königsee až na to, že tieto sú krajšie, je ich tu oveľa viac a sú aj voľne prístupné.

Prvé zo skalných bazénikov, ktoré míňame. K týmto sa ale pre strmý terén nedá dostať.

Horské jazierka Cascades de Purcaraccia

Našu túru začíname v sedle Bocca di Larone, kam prichádzame cestou D268. V tomto sedle parkujeme auto a pokračujeme po ceste ešte trocha pešo. Až približne po 200 metroch, kde je strmá zákruta odbáča z cesty v pravo chodník. Zaparkovať môžete aj tu, pozdĺž cesty parkuje veľa áut. Chodník je značený a aj dosť vychodený, problémom ale býva, že ľudia vychodili už viacero chodníkov, tak si treba dávať pozor, aby ste nezišli niekam, kam ste nechceli a odkiaľ sa už nedá pokračovať a budete sa musieť vrátiť. Nám sa to stáva cestou späť, našťastie sa nemusíme vracať veľmi ďaleko.

Túra je to dlhá len niečo viac ako dva kilometre jednosmerne. Prevýšenie je len približne 200 metrov, no ide sa v celkom strmom svahu, treba preliezať kamene a podliezať stromy, teda nejde to tak úplne rýchlo a treba si dávať pozor. Úsek posledných 500 až 800 metrov je skôr už lezenie, kde treba zapájať aj ruky a pomáhať si pomocou konárov alebo skál. I keď samozrejme sa našli ľudia, ktorí tam išli aj v šľapkách, my odporúčame pevnejšie topánky. Pri niektorých strmších zrázoch sa ľudia, ktorí majú strach z výšok aj otáčali, vtedy pevnejšia obuv pomôže.

Skalné jazierka, pri ktorých sa skladáme

Môžete sa kúpať, skákať alebo šmýkať na vodopádoch

Prvé jazierka ale začínajú už skôr a tak ten najstrmší úsek, tých posledných 800 metrov, nemusíte ísť, no prídete o to najkrajšie. Po približne hodine chôdze od parkoviska prichádzame k týmto skalným jazierkam. Ľudí je tu dosť a veľa sa aj kúpe a skáče do jazierok, voda tu ale už nie je vôbec teplá ako bola v tých, čo sme navštívili predchádzajúce dni. Treba teda poriadne rozdýchavať, kým do nej vojdeme.

Tadiaľto smerujeme až na koniec kaňona

Tu sa zložíme na skale a užívame si slnko a horúce počasie. Potom sa ideme prejsť ešte ďalej až na koniec kaňona, kam sa dá preliezť po skalách. Tu je to už skôr lozenie ako turistika a treba si dať pozor, ak máte mokré topánky, skaly sa dosť šmýkajú a videli sme tu aj pár nie veľmi pekných pádov, našťastie sa nikomu nič nestalo.

Posledné jazierko a nad ním vysoký vodopád, ku ktorému sa ešte dá dostať, vyššie to už ale nepôjde.

Výhľady cestou späť

Pri jazierkach sa zdržíme niečo viac ako hodinu a celkovo nachodíme 5,7 kilometra tam aj späť. Vlastne nám to zaberie celé doobedie. Jazierka a vodopády sú veľmi pekné a určite ich treba navštíviť. Nabudúce by sme možno vyskúšali aj kaňoning, čo tu robia.

Horský priesmyk Col de Bavella

Po príchode k autu ešte autom pokračujeme ďalej k horskému prechodu Col de Bavella, ktorý leží vo výške 1226 metrov nad morom v pohorí Alta Rocca. Asfaltová cesta hore sa vinie mnohými zákrutami, ale vraví sa, že je to najkrajšia cesta na Korzike. Ak pôjdete okolo, určite sa tu oplatí zastaviť. Výhľady sú odtiaľto veľmi pekné. Dajú sa tu tiež podniknúť túry a sú tu aj reštaurácie, kde si dávame neskorý obed, ale môžete si tu aj posedieť v peknom horskom prostredí pri pivku alebo kávičke. Obľúbená je napríklad túra Trou de la Bombe, ktorá trvá približne dve hodiny, a z ktorej je zaujímavý výhľad na dieru v skalách, ktorá vyzerá ako keby tadiaľ preletela raketa.

Ak by ste pokračovali ďalej po ceste, dostanete sa až do malej dedinky Zonza. Za ňou sa ešte môžete vydať napríklad na krátku túru k vodopádu Piscia di Gallu. Nie je to dlhá túra, ale miestami strmá a môže tu byť klzko, takže pevné topánky prídu taktiež vhod.

Výhľady z horského sedla Col de Bavella

Výhľady z horského sedla Col de Bavella

Jazierka Cascades de Polischellu

Cestou späť sa ešte zastavujeme na rôznych miestach, odkiaľ sú pekné výhľady. Zastavíme sa ešte pri Cascades de Polischellu, kde sa taktiež nachádza riečka s malými jazierkami. Cascades de Purcaraccia, kde sme boli doobeda,  sú síce krajšie, ale tieto jazierka sú tiež super. Je tu o niečo teplejšia voda a nachádzajú sa len asi 5 minút od parkoviska. Sú tu menšie aj väčšie jazierka, najlepšie sa kúpalo vo väčšom pod pár metrovým vodopádom, ktorým sa niektorí šmýkali dole. Trávime tu čas až do večera a potom sa poberieme späť k moru do kempu. Popri ceste D268 je potom ešte niekoľko miest, kde sa dá okúpať v riečke Solenzara, ktorá tečie vedľa nej.

Posledné kúpanie v horskej riečke pri Cascades de Polischellu, tu už voda nebola studená

Čas na Korzike nám veľmi rýchlo ubehol a my už sme v našom poslednom dni. Ráno cestou z kempu do Bastie zastavujeme pri prvej lekárni, ktorú vidíme na testovanie, to našťastie prebehne rýchlo a s negatívnym výsledkom môžeme pokračovať späť na trajekt do Talianska. Cestou sa zastavíme už len na pár vyhliadkach a na nákup. Ešte nám ostáva jeden deň v Taliansku, ktorý sa rozhodneme využiť pre návštevu Cinque Terre, Verony a prespať v kempe v Talianskych Alpách.

Cestou naspäť do Bastie sa zastavujeme napríklad pri peknej dedinke Soveria

Korzika určite stojí za návštevu. I keď sme predtým počuli, že je drahá a preplnená, v našom prípade to až tak neplatilo. Počas pandémie tu bolo minimum zahraničných turistov, ale zasa viac domácich. Keď idete vlastným autom, viete si zabaliť veci na kempovanie a prespávať v kempoch, ušetríte podstatnú časť nákladov na ubytovanie, ktoré je v hoteloch veľmi drahé. Rovnako ak si zabalíte nejakú stravu, prípadne nakúpite v supermarketoch a niečo uvaríte ušetríte oproti stravovaniu v reštauráciách. K našim najväčším výdavkom platilo tankovanie a trajekt. Okrem toho boli výdavky minimálne.