Faerské ostrovy: Streymoy a Eysturoy

Faerské ostrovy síce nie sú nejaké veľké, no pekných miest ktoré tam vidieť a túr, ktoré sa tu dajú podniknúť je mnoho. Čím dlhšie tu sme, tým viacej ich objavujeme a zisťujeme, že veľa toho, čo by sme chceli nestihneme. Aby sme vyťažili z času, ktorý máme čo najviac, každé ráno vstávame čo najskôr.

Tak je aj tentoraz. Vonku stále sneží. Dávame si rýchle raňajky, varíme čaj do termosiek a popritom nás zaujmú nejaké čudné zvuky, z verandy našej malej chatky. Ideme sa teda pozrieť, kto sa to k nám dobíja takto skoro ráno a na naše prekvapenie pred dverami stoja dve ovečky, ktoré asi prišli tiež na raňajky.

Čo najrýchlejšie sa balíme a vyrážame na cestu. Smerujeme k malej dedinke Funningur na ostrove Eysturoy.  Eysturoy je druhý najväčší ostrov Faerských ostrovov a zároveň jeden z najhornatejších. Od dedinky Funningur sa cesta krúti serpentínami do hora do kopcov.

Cesta je dosť zasnežená, no zatiaľ to dohora ide dobre. Zastavujeme sa pri križovatke, kde sa cesta rozdvojuje: jeden smer ide na dedinku Gjógv a druhý na Eiði. Už aj odtiaľto sú pekné výhľady, a tak fotíme.

Zastavuje pri nás jeden miestny, ktorý prichádza v smere od Eiði. Pýta sa kam smerujeme a vysvetľuje, aby sme si dávali pozor. Zo smeru odkiaľ prichádza on, je cesta veľmi zľadovatená, ale  že opatrne sa dá prejsť. My smerujeme najprv na dedinku Gjógv a dúfame, že kým sa vrátime, poľadovica povolí a cesta už bude dobrá.

Gjógv

Malebná dedinka Gjógv

Gjógv je malá a veľmi pekná dedinka, ktorá leží na severe ostrova Eysturoy. Bola pomenovaná po 200 metrov dlhom kaňone, ktorý sa tiahne od mora do vnútra dediny. Gjógv v preklade doslova znamená kaňon. Gjógv má jeden z najlepších prirodzených prístavoch na Faerských ostrovoch a obyvatelia, ktorí tu žijú sa živia najmä rybolovom.

Kaňon v dedinke

Gjógv má približne 50 obyvateľov, ale sme tu skoro ráno, a tak nestretávame žiadnych ľudí, ani turistov ani domácich. Auto parkujeme na parkovisku vedľa  pasúcich sa ovečiek (tie sú proste všade) a ideme na kratšiu, ale za to celkom strmú túru na útes nad dedinkou.

Vyjsť na vrchol nám netrvá nejako dlho, chodník je trochu rozbahnený, ale aktuálne tu stavajú aj schody, takže od polky sa už stúpa dobre. Na vrchole útesu celkom fučí, ale výhľady sú úžasné. Na jednej strane na samotnú dedinku so zasneženými kopcami v pozadí  a na druhej strane na more a ďalšie ostrovy. Atmosféru dotvárajú všade sa pasúce ovce. Ani sa nám nechce ísť preč, ale máme toho dnes na pláne ešte veľa.

Výhľad z útesu na dedinku Gjógv a pasúce sa ovce

Vyhliadka nad dedinkou Funningur

Späť sa vraciame rovnako ako sme prišli a stúpame na horský priechod. V najvyššom bode zastavujeme a ideme na kratšiu túru. Je tu túra na kopec Hvíthamar, skadiaľ by mal byť pekný výhľad na fjord Funningsfjørður.

Je to jednoduchá túra, cesta nám trvá asi pätnásť minút jednosmerne. Všetko je zasnežené čerstvým snehom, a tak nevieme kadiaľ presne ide chodník. Trochu teda blúdime a hľadáme si vlastný. Prechádzame na druhú stranu kopca a pod nami je už zrazu len strmý zráz. Výhľady sú odtiaľto ale neskutočné. Asi najkrajšie, ktoré sme doteraz na ostrovoch videli. Túra je síce krátka a nie veľmi zaujímavá, ale výhľady z tohto miesta stoja za to. Našťastie je takmer úplne bezvetrie a nič nám nebráni v užívaní si výhľadov.

Jeden z najkrajších výhľadov na Faerských ostrovoch

Na najvyšší vrch Faerských ostrovov - Slættaratindur

Vraciame sa späť na križovatku, kde sa cesta rozdeľuje a ide späť smerom dole na dedinku Funningur alebo smerom hore na horský priechod k dedinke Eiði. Dúfali sme, že sa poľadovica sa rozpustí, kým sa vrátime, no nie je to tak. No skúsime to i tak a odbáčame smerom na Eiði.

Hneď za nami ide ešte jedno auto. Cesta je ale strašne zľadovatená. Každú chvíľu nás šmýka a blikajú všetky kontrolky v aute. Ideme ako po čistom  ľade a bojíme sa akurát toho, že budeme potrebovať zabrzdiť, dostaneme šmyk a zletíme mimo cesty. Dostávame sa jednu zákrutu pod vrchol, kde cesta začína byť strmšia. Je tu ale väčší priestor, a tak auto parkujeme mimo cesty. Auto za nami zastane na ceste a už sa nepohne. Šmýka ho tak, že sa nevedia pohnúť ani dopredu ani dozadu, a tak rozbíjajú ľad pod kolesami turistickými palicami. Na vrchol tohto prechodu aj k začiatku našej túry je to ale už len kúsok. Rozhodneme sa teda auto nechať zaparkované tu a na začiatok túry prechádzame pešo.

Túru na najvyšší vrchol Slættaratindur začíname v takejto hmle

Slættaratindur - je so svojou výškou 880 metrov najvyšším vrchom Faerských ostrovov. Túra to nie je až tak zložitá akurát nahor je to trocha strmé a ak sa k tomu pripojí silný vietor a ľad, môže to byť ťažké. My máme takmer bezvetrie, no zasa máme sneh, ľad a husté mračná, ktoré kopec zahaľujú.

Výhľady počas výstupu

Na vrchol to už nemáme ďaleko

Na parkovisku stojí len jedno auto a v snehu sú stopy,  ktoré vedú na vrchol. Akurát ale prichádza hustý mrak a zahaľuje všetky okolité kopce. Chvíľu čakáme a keď sa mrak po pár minútach trocha zodvihne, stúpame nahor aj my. Sneh tu zakryl akúkoľvek cestičku a sledujeme teda len tie jedny stopy a stúpame viac menej kolmo hore. Až pred vrcholom prechádzame trocha vľavo. Úplne celý kopec je ale zasnežený a spod snehu trčia len veľké skaly. V niektorých častiach je pod snehom ľad, a tak sa stúpa dosť ťažko, no zvládnuť sa to dá. Našťastie sme si zobrali dobré topánky a teda nám ani tých 20 centimetrov snehu nevadí. Tesne pod vrcholom máme ešte pekné výhľady na okolie, no potom príde hustý mrak, ktorý klesne nižšie, a tak už nevidíme takmer nič.

Túra nám trvá niečo viac ako dve hodiny. Nemeriame si síce koľko sme presne prešli, no mohlo to byť okolo piatich kilometrov. Kým sa vrátime k autu, cesty už našťastie odmrznú a my bez problémov pokračujeme ďalej.

Fossá - najväčší vodopád na Faerských ostrovoch

V dedinke Eiði sa nakoniec nezastavujeme a ďalšou našou zastávkou je vodopád Fossá. Najprv obchádzame celý fjord a sme na úplne opačnej strane ako vodopád, môžeme si ho teda odfotiť aj takto z diaľky cez záliv. Cestou k nemu sa ešte zastavíme na pumpe, kde kupujeme hotdogy a niečo malé na zjedenie a môžeme pokračovať. Prechádzame cez most na ostrov Streymoy a po pár kilometroch sme už priamo pri vodopáde.

Spodná časť vodopádu Fossá

Vodopád Fossá je 140 metrov vysoký a je rozdelený na dve časti. Na ceste pri vodopáde je len pár parkovacích miest, ale našťastie tu nie je veľa áut, a tak v pohode zaparkujeme.

Zdola od cesty je pekný výhľad na spodnú časť vodopádu, no vrchnú vidieť len trocha. Dá sa vyjsť aj na medziposchodie, ale ak sa tam chcete dostať, treba rátať s takmer dvojkilometrovou túrou obojsmerne. Nie je to nič zložité, akurát v niektorých úsekoch je potrebné preliezať cez skaly a treba si dávať pozor. Z tohto medziposchodia, sú už výhľady na vrchnú časť vodopádu, ale aj na celý záliv lepšie. Dá sa prejsť aj poza vodopád, ale ak to skúsite, nezostanete suchí.

Chodník vedie aj na úplný vrchol vodopádu, ale my tam neplánujeme ísť, tak to vlastne ani nezisťujeme, ako sa tam dá dostať.

Cestou na medziposchodie sa ide aj po takýchto kameňoch

Vodopád Fossá

Tjørnuvík – miesto na pozorovanie Obra a Čarodejnice

Od vodopádu pokračujeme ďalej úzkou cestou do malej dedinky Tjørnuvík. Cesta je fakt dosť úzka a dve autá vedľa seba sa vojdú len málokde. Treba preto jazdiť opatrne. Párkrát sa nám stáva, že musíme cúvať, aby sme našli širšie miesto a vyhli sa protiidúcemu autu.

Tjørnuvík je malá, ale celkom pekná dedinka, v ktorej žije asi 60 obyvateľov. Hlavným dôvodom prečo ju navštevujeme ale je, že je odtiaľto pekný výhľad na známe skalné útvary- Obra a Čarodejnicu (Risin og kellingin).

Výhľad na známe skalné útvary obra a čarodejnicu z Tjørnuvíku

Obor je 71 metrov vysoká skala, ktorá leží ďalej od brehu a Čarodejnica je skala s rozkročenými „nohami“, vysoká 68 metrov. Tak ako k väčšine zvláštnych skalných útvarov, aj k týmto sa viaže legenda.

Podľa legendy sa jedného dňa obri na Islande rozhodli, že chcú Faerské ostrovy pripojiť späť k Islandu. Úlohu doniesť ich naspäť dostali Obor a Čarodejnica a pod rúškom noci sa vybrali cez oceán k Faerským ostrovom. Kým Obor čakal dole v mori, Čarodejnica vyšla na breh a obmotala lano okolo ostrovov. Keď však začali ostrovy ťahať, jedna z hôr pukla, ale s ostrovmi a nie a nie pohnúť. Ako sa takto lopotili a snažili sa ich odtiahnuť ani si nevšimli, že už vychádza slnko. No keď sa ich dotkli prvé slnečné lúče, skameneli a odvtedy tu stoja.

Okrem prechádzky po pláži s výhľadom na Obra a Čarodejnicu, sa tu dá podniknúť jedna pekná túra, ktorá vedie z Tjørnuvíku do dedinky Saksun (túra sa dá podniknúť v oboch smeroch, teda aj zo Saksunu do Tjørnuvíku). Je to približne 7 kilometrov dlhá túra a zaberie vám približne tri hodinky, záleží od vášho tempa. Túra je jednosmerná, teda ak necháte auto na jednej strane a nebudete chcieť ísť späť pešo, najlepšou možnosťou bude asi stopnúť niekoho, kto vás odvezie späť. Saksun je aj našou ďalšou zastávkou, ale presúvame sa tam autom.

Výhľad na malú dedinku Tjørnuvík

Rozprávková dedinka Saksun

Ak by ste sa niekedy vydali na Faerské ostrovy, Saksun nesmiete vynechať. Na tie scenérie, ktoré ponúka sa nevieme vynadívať. Domčeky zarastené trávou, kostolík z roku 1858 so strechou z trávy, za nimi nádherné výhľady na kopce, zátoku ale aj vodopád. Proste ťažko aj uveriť, že na tomto svete  sú tak pekné miesta.

Saksun sa nachádza nad hlbokým fjordom, ktorý bol kedysi výborným prirodzeným prístavom až kým ho jedného dňa búrka nezablokovala pieskom. Odvtedy sa dnu do lagúny dostanú iba malé loďky a aj to len počas prílivu. Naopak počas odlivu sa môžete poprechádzať po piesočnej pláži. Dajú sa tu aj podniknúť nejaké túry po okolí, no my sme už celkom unavení po celom dni a dávame si len kratšiu prechádzku. Fotíme a užívame si pekné prostredie. Ešte rozprávkovejšiu atmosféru tomu všetkému dodávajú veľké snehové vločky, ktoré začínajú padať.

Lepšie si to určite predstavíte z fotiek:

Kostolík s trávnatou strechou v pozadí

Saksun – vodopád padajúci z kopca nad dedinkou

Výhľad na zátoku

Tórshavn – hlavné mesto Faerských ostrovov

Hlavné mesto Faerských ostrovov je poslednou zastávkou na našej ceste. Mesto má približne 20 000 obyvateľov a žije tu väčšina obyvateľov Faerských ostrovov. Keď sa do Tórshavnu vydáte neočakávajte žiadne veľkomesto. Je to skôr také malé mestečko.

Auto parkujeme neďaleko starého mesta, pri prístave, kde sa nachádzajú aj nejaké parkoviská, kde sa dá parkovať zadarmo.

Vládne budovy v starej časti mesta Tórshavn

Najprv ideme do Starého mesta, ktoré ale vyzerá ako niektoré z faerských dediniek. Drevené domčeky s trávnatými strechami. Sídlia v nich väčšinou vládne inštitúcie a ministerstvá.

Cestou zo Starého mesta prechádzame okolo katedrály - Tórshavn Cathedral. Prechádzame sa ešte uličkami nového mesta, no tu nás nejako nič nezaujalo. Vraciame sa teda k autu a prechádzame na druhú stranu prístavu, kde sa nachádza Skansin - historická pevnosť, vedľa ktorej je aj maják.

Loďky v prístave v Tórshavne

Týmto sa naše dobrodružstvo na Faerských ostrovoch končí. Z hlavného mesta smerujeme už len na ubytovanie, varíme si večeru a unavení zaliehame do postelí.

Ráno sa odvezieme na dohodnuté miesto pri letisku, auto nechávame tu a prechádzame pešo asi dvesto metrov na letisko. Počas odletu si užívame posledné pohľady na zasnežené kopce Faerských ostrovov.

Návšteva Faerských ostrovov bola dlho naším snom, no ani po nej sa nič nezmenilo, akurát naším snom je teraz zavítať tam znova a navštíviť aj ďalšie miesta a zdolať ďalšie túry, ktoré sme nestihli.