Čokoládový víkend v Brusseli

Potom ako v polovici augusta prišiel Ryanair s veľmi výhodnými cenami leteniek do viacerých destinácií z maďarskej Budapešti, hneď sme vedeli, že niekde si kúpime letenky. Otázka bola, že kde. Hľadali sme takú destináciu, kam by sme sa mohli dostať v piatok večer, prípadne sobotu ráno a v nedeľu naspäť, aby sme si nemuseli brať voľno v práci. Do úvahy medzi iným pripadalo Miláno alebo Brusel. A keďže do Milána sme si kúpili letenky asi pred týždňom, zostal nám Brusel, hlavné mesto Európy.

Spiatočná letenka stála asi 4 eurá pre jednu osobu a letelo sa v sobotu ráno o šiestej do Bruselu a v nedeľu večer späť, čiže v ideálnych časoch a v podstate sme mali na prehliadku Bruselu celé dva dni. Zostalo nám už len zistiť možnosť dopravy na Budapeštianske letisko. Zistili sme, že najlacnejšie a najjednoduchšie sa tam z Bratislavy dostaneme v piatok večer autobusom Student agency, na ktorý sme si na internete kúpili lístky za 7 euro. Asi dva týždne pred odchodom sme začali hľadať aj nejaký hotel, kde by sme strávili jednu noc. Hľadali sme niečo lacné a blízko centra, aby sme nemuseli veľa chodiť. Nakoniec sme sa rozhodli pre Hotel Max, ktorý na fotkách vyzeral veľmi moderne a mal aj dobré hodnotenia.

Cesta do Bruselu

Nemuseli sme dlho čakať a nadišiel deň nášho odchodu a tak sme sa aj s našimi malými ruksakmi vybrali na autobusovú stanicu, odkiaľ nám mal odchádzať autobus o trištvrte na osem. Čakáme. Osem hodín. Nič. Štvrť na deväť. Nič. Nervózne sme prešľapovali na zastávke a dúfali, že autobus príde čím skôr. Nakoniec prišiel skoro s hodinovým meškaním, ale kým sme prišli do Budapešti, svoje meškanie skoro dohnal. V autobuse sme si vymrznutí dali teplé nápoje, ktoré sú na týchto linkách zadarmo a potom sme celú cestu prespali.

Do Budapešti sme dorazili okolo pol jedenástej a hneď sme sa pobrali najprv metrom č.3 smer Kӧbánya-Kispest, kde sme museli presadnúť do letiskového autobusu. Našťastie všetko tam bolo pekne vyznačené, takže sme tam nemali žiadny problém s dopravou. Akurát v autobuse nefungoval označovač na lístky, tak sme sa nechtiac odviezli na čierno.

Okolo polnoci sme prišli na letisko a do odletu nám zostávalo ešte pekných pár hodín, ktoré sme na striedačku prespali. Letiskové kontroly prebehli hladko a onedlho sme sa už viezli pešibusom cez Budapeštianské letisko k nášmu lietadlu. Let trval skoro dve hodiny, no väčšinu z neho sme prespali.

Po prílete sme si pred letiskom kúpili v stánku spiatočný lístok na autobus, ktorý stál 22 eur. Nevýhodou bolo, že sme museli hneď nahlásiť aj čas, kedy sa chceme vrátiť.  Nasadli sme do autobusu a asi po hodine sme už vysadali na železničnej stanici Brussels Midi. Tu sme mali menší problém zorientovať sa, keďže stanica bola dosť veľká a neprehľadná. Hľadali sme nejaké informácie, kde by nám dali aspoň mapku Bruselu, lebo sme vôbec nevedeli kam máme ísť. Po asi pol hodine blúdenia na stanici, sme konečne našli informačnú kanceláriu, kde nám poradili, že do centra sa dostaneme, ak pôjdeme rovno popri koľajniciach a dali nám aj mapku. Pobrali sme sa teda podľa inštrukcií a pozdĺž jednej dlhej ulice a po asi 15 minútach sme dorazili do centra mesta s klasickými úzkymi uličkami, malými obchodíkmi a výkladmi od výmyslu sveta. Cestou sme si v pekárni kúpili čerstvé  ešte teplé pečivo  a popritom sme pozorovali okolie. Aj keď už bolo chladnejšie, ľudia vysedávali vonku na terasách s kávičkami a čítali si noviny.

Staré mesto

Onedlho sme prišli rovno na Grand Place, hlavné námestie Bruselu, na ktorom sa práve konala nejaká africká svadba, lebo všade boli ľudia a hrali nejaké bubny. Toto sme síce v Bruseli nečakali, no  žije tu dosť prisťahovalcov, takže zrejme takáto svadba tu nie je až taká neobvyklá.

Námestie Grand Place

Námestie Grand Place je asi najkrajšia časť Bruselu. Je obkolesené historickými budovami, jediné, čo mi tam prekážalo boli autá, ktoré zrejme zásobovali podniky na námestí. Keď sme si námestie pofotili z každej strany, prešli sme ďalej do luxusnej nákupnej pasáže z 19. storočia -  Galeries Royales Saint-Hubert, kde sme aspoň po obdivovali všetky výklady. Nákupy sme si nechali radšej na neskôr.

Nákupná pasáž Galeries Royales Saint-Hubert

V Bruseli sa veľmi nedá zablúdiť, historické centrum je pomerne malé a na každú pamätihodnosť vás upozorní hlúčik turistov. My sme sa ďalej pobrali za hlúčikom takýchto turistov ku Katedrále St Michael a St Gudula, ktorá bola zvnútra aj zvonka krásne vyzdobená .Katedrálu sme si zvonka aj zvnútra obhliadli a ďalej sme mali v pláne trochu obísť historické centrum a prísť naň z druhej strany. Cestou sme narazili na veľmi zaujímavý Warandepark, v ktorom boli obrovské sochy všelijakých jedál – čokolád, ustríc, piva.

Katedrála St Michael a St Gudula

Európska štvrť

Keď sme sa tak pozerali v parku do mapy, zistili sme, že ani Európska štvrť  (Quartier Européen) už nie je ďaleko. A hoci túto časť Bruselu, v ktorej sa nachádzajú rôzne inštitúcie Európskej únie, sme mali v pláne navštíviť až na ďalší deň, ale keďže už sme boli tak blízko, rozhodli sme sa, že tam pôjdeme teraz. Ako sme si tak išli, turistov ubúdalo a pred nami zrazu prázdna ulica, premávka bola zastavená a na konci ulice boli policajné zátarasy a stáli tam policajti. Za nami vyčkávalo ešte pár turistov, ktorí zrejme čakali, že čo spravíme, či prejdeme popri nich alebo nie. Nakoniec sme v pohode popri nich prešli a zistili sme, že ulica bola uzavretá, lebo sa tam odohrávali nejaké preteky alebo motocyklov.

Medzičasom sa nad Bruselom dosť zamračilo a spustil sa strašný vietor a lejak. Chceli sme sa schovať do nejakej reštaurácie, ale v okolí nebol práve žiadny podnik, tak sme sa schovali aspoň pod terasu nejakej budovy, kde akurát čakali aj tí motorkári, kým prejde dážď.

Budova Európskej komisie

Sladký Brusel

Po chvíľke dážď utíchol a tak sme sa pobrali smerom späť do centra a pohľadať nejakú reštauráciu. Prešli sme popri niekoľkých, ale buď boli ceny privysoké alebo sme nerozumeli jedálničku. Nakoniec sme zapadli do jednej reštaurácie s najpriaznivejšími cenami. Jedálničku sme ani tu nerozumeli, tak sme si vybrali nejaké cestoviny a ochutnali belgické pivko. Po obede sme zamierili späť k námestiu Grand Place. Cestou sme našli asi najväčšiu ikonu Bruselu, sochu cikajúceho chlapčeka – Maneken Pis. Nejak nás však neuchvátil. Proste chlapček, ktorý ciká. Hneď pri ňom, bolo neuveriteľné množstvo obchodíkov s čokoládou. Jeden vyzeral lepšie ako druhý. Po dlhom vyberaní sme si kúpili pre seba aj pre známych zopár sladkých suvenírov na ochutnávku.

Maneken Pis

Nemohli sme si odpustiť ani ďalšie typické jedlo pre Brusel – wafle. Wafle tu predávajú na každom rohu a všade píšu, že stojí jedno euro. No netreba sa nechať oklamať, jedno euro stojí iba čistá, za každú prílohu sa platí. My sme si dali s jahodami, šľahačkou a čokoládou a vyšla nás zhruba na 3,50, ale pochutili sme si na nej obaja.

Waffle –typická belgická pochúťka

Ďalším miestom, ktoré som chcela určite navštíviť, bolo Múzeum čokolády. Múzeum sa nachádza hneď pri Grand Place a vstupné doň stojí 5 eur. V rámci múzea si môžete pozrieť prezentáciu v kuchyni ako sa robia čokoládové bonbóny, pozrieť si niečo z histórie a dokonca aj ochutnať rôzne druhy čokolád. Jeho návšteva určite stojí za to.

Výroba čokoládových bonbónov v múzeu čokolády

Na tento deň sme mali pamiatok až až, a tak sme rozhodli, že ideme pohľadať náš hotel. Bolo to oveľa jednoduchšie ako sme čakali. Stačilo ísť rovno po hlavnej ulici a asi po 10 minútach sme k nemu dorazili. Prvýkrát sme mali hotel, kde nemali recepciu, ale museli sme si spraviť self-check in v automate. Potom sme si už len kúpili niečo malé na večeru v neďalekom obchodnom dome, trocha sa prešli okolitými uličkami a pobrali sa späť na hotel.

Atómium

Na druhý deň sme vstávali skoro, lebo sme chceli toho stihnúť doobeda čo najviac. V pláne sme mali hlavne Atomium, Mini Európu a potom sa poprípade ešte vrátiť k európskemu parlamentu. Keďže Atomium aj Mini európa sa nachádza na druhom konci mesta, preto sme sa tam vybrali metrom. Cesta metrom trvala viac ako pol hodinu a vystúpili sme pri Atómiu. Trochu nedopatrením sme sa vybrali na opačnú stranu, tak sme museli niekoľko sto metrov obchádzať nejaký komplex, kým sme sa dostali k Atómiu. Keďže bolo ešte skoro, neboli tu skoro žiadni ľudia. Za vstupné jedenásť eur sa dalo výťahom vyviezť aj do vrchnej gule, ale 11 eur sa nám zdalo dosť veľa. Navyše Atómium sa nachádza aj mimo mesta, takže je otázne aký by tam bol vôbec výhľad. Trochu skepticky sme sa pobrali smerom k Mini-Európe, lebo sme čakali vysoké vstupné, ktoré bolo nakoniec asi 13 eur a navyše ešte nebolo ani otvorené. Veľmi sa nám nechcelo čakať na otvorenie, a tak sme sa rozhodli, že radšej pôjdeme ešte späť do  Európskej štvrti.

Atómium

V prehliadke Európskej štvrti sme pokračovali tam, kde sme deň predtým skončili. Pozreli sme si budovu Európskej komisie a prešli sme sa až k Parku Cinquantenaire. Naspäť sme zase prechádzali pri budove Európskeho parlamentu. Postupne sme sa prešli rôznymi úzkymi uličkami a natrafili sme na zaujímavý trh so starožitnosťami, kde sme napríklad našli model malého autíčka za 2500 eur. Na obed sme sa vrátili zase do centra a dali sme si pizzu a ešte raz sme si dali wafle, tentoraz s banánmi, šľahačkou a čokoládou.

Park Cinquantenaire

Potom sme už pomaly prechádzali smerom na stanicu odkiaľ nám mal odchádzať autobus na letisko. Sprvu sme nevedeli, ktorý je náš lebo ich tam stálo viacej, no zistili sme, že asi každý autobus, ktorý tam stál ide na letisko. Na stanici sme boli už pred druhou, ale lístok sme mali až na tretiu. Nakoniec sme nastúpili na skorší autobus, lebo sa nám tam nechcelo čakať a šofér na lístok nič povedal, tak sme boli radi.

Letiskové kontroly aj let prebehli hladko a onedlho sme už stáli pred Budapeštianskym letiskom. Brusel sa nám veľmi páčil a určite by sme chceli navštíviť aj iné mestá v Belgicku a v okolí. Z letiska Charleroi premávajú autobusy napríklad aj do Luxemburgu, preto nie je vylúčené, že na Charleroi ešte v najbližšej dobre poletíme, hlavne ak budú letenky zase za pár centov.

Tipy na záver:

• Z letiska CHrleroi do centra Bruselu sa dostanete vlakom alebo autobusom. Autobusy Brussels City Shuttle odchádzajú približne každú pol hodinu spred letiska a jednosmerný lístok stojí 14 eur.
• Vlaky odchádzajú zo stanice Charleroi Sud, kde sa z letiska dostanete autobusom A. Na letisku je možné kúpiť si kombinovaný lístok na autobus A a na vlak do Bruselu, cena je približne 16 eur.
• Ak budete v Bruseli cez týždeň, tak nevynechajte návštevu Európskeho parlamentu. Prehliadky sú zdarma, ale len v určité časy v pracovné dni. My sme boli v Bruseli cez víkend, takže Budovu parlamentu sme si pozreli iba zvonka.
• K Atómiu, ktoré sa nachádza asi 7 km od centra Brusselu sa dostanete metrom. Jednosmerný lístok stojí 2, 10 eur alebo si môžete kúpiť celodenný lístok za 7,50 eur. Môžete sa pozrieť aj do vnútra Atómia, otvorené je každý deň od 10:00 do 18:00.