Naše potulky po Thajskom Bangkoku.

Bangkok, hlavné mesto Thajska s viac ako 10 miliónom obyvateľov je jedno z najnavštevovanejších miest na svete . Je známe  ako centrum batôžkarov z a každého kúta sveta a pre väčšinu vstupnou bránou do Ázie. Preslávilo sa svojím skvelým jedlom, nočným životom, chrámami a plávajúcimi trhmi.

My sme po týždni strávenom v luxusnom Dubaji, troch dňoch v modernom i tradičnom Hongkongu, mali 4 dni na spoznanie exotického Bangkoku. 

Ubytovanie

V Bangkoku nie je najmenší problém s ubytovaním. Je tu široký výber hotelov, hostelov a guesthouseov od tých najlacnejších hostelov, ktoré stoja pár eur až po luxusnejšie. Keďže náš prílet bol plánovaný okolo polnoci, rozhodli sme sa, že sa na prvú noc si rezervujeme hotel blízko letiska. Pôvodne sme mali v pláne prespať na letisku, ale ceny hotelov v Bangkoku sú neskutočne nízke, preto sme sa rozhodli, že na jednu noc prespíme v hoteli neďaleko letiska. Voľba padla na hotel Rafael Mansion Bangkok Airport, ktorý mal veľmi dobré referencie na internete a recepciu s 24-hodinovou prevádzkou.

Na ďalšie tri noci sme si rezervovali hotel Fortville Guesthouse. Nebol nejako luxusný, ale keďže stál vedľa jednej pevnosti, sám bol zariadený v takomto štýle, čiže neomietnuté steny, drevené dvere, starý výťah a podobne. Vyzeralo to štýlovo, jedinou nevýhodou bola tá neomietnutá stena v kúpeľni, kde sa potom na stene tvorili nepekné plesne. Ale inak mal veľmi výhodnú polohu, stál asi 5 minút od najznámejšej ulice Bangoku Khao San Road a tiež veľmi blízko všetkých pamiatok.

Cesta z letiska

Z Hongkongu sme po troch hodinách letu v Airbuse A380 pristáli na letisku v Bangkoku o 23:15. Po pristátí sme sa prešli cez letisko strašne dlhou chodbou až k imigračným kontrolám. Keďže vízová povinnosť do Thajska bola pre Slovákov zrušená, vyplnili sme len kartičku, ktorú nám dali, ukázali pas a dostali ho späť opečiatkovaný, takisto aj druhú časť kartičky, ktorú od nás chceli napríklad v hoteli a potom aj  pri odchode z Thajska. Po všetkých kontrolách sme strašne dlho čakali na našu batožinu, už už sme si mysleli, že ani nepríde, no nakoniec nám odľahlo keď sme medzi poslednými kuframi uvideli aj naše ruksaky. Po vyzdvihnutí batožiny sme pobehali okolo zmenární na letisku, aby sme si zmenili nejaké eurá na thajské bahty, ktoré sme potrebovali na taxík a nejaké to jedlo. Keďže kurz bol vo všetkých rovnaký (asi 39 bahtov za 1 euro) v jednej zo zmenární sme si zamenili.

Na celom letisku ako aj v celom Bangkoku vládol chaos, preto sme sa radšej spýtali na informáciách ako sa dostaneme na hotel. Prvý človek, nám úplne nezmyselne tvrdil, že z hotela určite prídu pre nás, hlavne, že transfer na hotel sme nemali zajednaný. Našťastie, keď sme sa opýtali druhýkrát niekoho iného, ten nám už správne poradil, že máme ísť o poschodie nižšie, kde čakajú verejné taxíky, s ktorými sa tam dostaneme. Taxíky sú v Bangkoku celkom lacné, preto sme sa rozhodli využiť ich. Cesta na hotel stála 75 Bahtov plus 50 bahtov letiskový poplatok, čiže spolu niečo vyše 3 eurá.

Cesta taxíkom bola celkom zábavná. Viezol nás starší celkom milý, usmievavý a hlavne ukecaný Thajčan. Keď sme mu povedali že sme zo Slovenska hneď nám povedal že blízko je Budapešť a Československo. A že včera viezol nejakých Maďarov. Najlepšie bolo, keď sme po chvíli zistili, že ani taxikár nevie kam vlastne máme ísť a kde je náš hotel. Tak sa snažil cestou zastaviť pri iných taxikároch, ktorých by sa spýtal no akurát ani jeden okolo nešiel. Potom ma napadlo, že na rezervácii bude asi telefónne číslo do hotela, a aj tak bolo. Taxikár zavolal do hotela a tam mu vysvetlili, že je to za ďalšou zákrutou a už bolo dobre.  Na hotel sme prišli okolo pol druhej a hneď ako sme vystúpili z taxíka obliala nás horúčava, ktorá sa na izbe len vystupňovala. Klimatizácia skôr hučala a fúkala ako ochladzovala, preto sme ju mali vždy zapnutú len pár minút, ale hneď ako sme ju vypli, bolo také isté teplo ako predtým. Po príchode sme už len utekali do sprchy a do postele.

Na druhý deň sme si trocha pospali a potom sme si nechali na recepcii zavolať taxík na jedenástu do centra Bangkoku na Khao San Road, kde poblíž mal sídliť náš druhý hotel. Trochu sme síce ľutovali, že sme sa nedohodli s taxikárom z predchádzajúceho večera, lebo bol veľmi milý a zrejme by nám spravil lepšiu cenu, ale čo už, večer, keď nás doviezol sme ešte boli rozhodnutý, že ráno pôjdeme autobusmi, no až potom sme zistili, že to by až také jednoduché nebolo.  S novým taxikárom sme sa dohodli, že do mesta nás zavezie za 500 bahtov, zrejme by sa to dalo zjednať aj na menej, ale vtedy sme ešte nevedeli čo a ako. A do centra mesta to bolo pekných pár kilometrov. Fortville Guesthouse v ktorom sme mali rezervované ubytovanie, náš taxikár chvíľu hľadal, no potom sme mu dali ešte raz prečítať rezervačku a všimol si, že by mal byť vedľa benzínovej pumpy a tak sme ho už potom rýchlo našli. Hoci bolo len asi dvanásť hodín bez problémov nás ubytovali, za 3 noci sme v tomto guesthouse zaplatili 67 eur

Hneď ako sme sa ubytovali, sme si sadli do hotelovej reštaurácie, kde sme si dali vynikajúce jedlá, ja Cashew Chicken a priateľ Garlic and Pepper Chicken. Už doma som sa tešila na všetky thajské jedlá, vedela som, že mi tu bude chutiť. A tak aj bolo, všetky jedlá boli veľmi chutné, navyše jedlo bolo lacné, obe jedlá stáli 90 bahtov, čiže niečo viac ako 2 eurá. K jedlu sme si dopriali aj vynikajúce miestne pivo Singha.

Thajský Kráľovský palác

Po takomto výdatnom obede, by sme si najradšej boli dopriali poriadnu siestu, no vedeli sme, že ak máme za 4 dni stihnúť všetko čo chceme, musíme začať už v ten deň, a tak sme sa rovno pobrali do Kráľovského paláca. Cestou sme si v informačnej kancelárii vypýtali mapky, tých nikdy nie je dosť. Po ceste nás ešte zastavil jeden chlapík, ktorý nám síce dobre poradil,  ktorým smerom je Palác, no potom začal vymýšľať, že dnes je zavretý. O takto začínajúcich podvodoch sme sa dočítali v sprievodcoch, a tak sme na to boli pripravení. Ani na chvíľu sme mu neuverili, a pobrali sme sa smerom k Palácu, ktorý bol samozrejme otvorený.

No museli sme k nemu prejsť asi cez 4 -prúdovú cestu, plnú šialených vodičov, samozrejme semafor nikde nebol. Podľa odporúčania knižného sprievodcu, v ktorom sa písalo, že vždy medzi seba a auto postavte aspoň jedného Thajčana, sme teda počkali, kým cez cestu pôjde nejaký miestny a spolu s ním sme cez cestu prebehli.

Vstup do Paláca stojí 400 bahtov, čo nie je práve najmenej a po vstupe sa musíte prezliecť do vhodného oblečenia. Ak nemáte dlhé nohavice alebo sukňu, je možné si ju pri vchode vypožičať za depozit 200 bahtov, ktorý vám pri odchode vrátia. Areál paláca je obrovský, podľa brožúrky, ktorú sme si zobrali má až 218 000m². Okrem samotného kráľovského palácu sa tu nachádza aj Chrám smaragdového Budhu, ktorý bol krásny. Buddha sedí na zlatom oltári a je obklopený kopami zlata. Trikrát ročne Budhu prezliekajú do iného oblečenia. Ak chcete vojsť dnu, treba sa najskôr vyzuť, a tak vnútri je dosť zápach, no fotiť sa nesmie. Ako som už spomínala areál paláca je obrovský a kým sme ho prešli, uplynulo niekoľko hodín a zostali sme aj celkom unavení a tak sme sa vrátili k hotelu. Na večeru sme zašli do blízkej reštaurácie, kde ja som si dala typické thajské jedlo Pad Thai (90 bahtov) a priateľ steak (125 bahtov) a opäť naše obľúbené pivo Singha.

Kráľovský palác v Bangkoku

Chrámy v Bangkoku

Na druhý deň ráno sme mali v pláne spoznať pár bangkokských chrámov. Ako k prvému sme sa vybrali k chrámu Wat Pho, avšak nie pešo, ale lodičkou. V mape sme vyčítali, že mólo by malo byť blízko, na konci našej ulice. Pobrali sme sa teda tým smerom, ale ani po pár sto metroch nič nenaznačovalo tomu, že sa blíži koniec ulice, preto sme sa otočili späť. Cestou späť sme na druhej strane uvideli malú bočnú uličku a nad ňou nápis Pier. Ulička vyzerala dosť pochybne, a keby tam práve v tej chvíli nezabočili akýsi turisti asi by sme sa tam aj báli vojsť. No takto sme to riskli a naozaj po pár metroch sme sa dostali na mólo, kúpili sme si lístok k Wat Pho za 15 bahtov a po štyroch zastávkach nás lodička vyložila priamo pred chrámom. Vstupné bolo 100 bahtov, a keďže bolo ešte skoro ráno, nebolo tu veľa turistov. V chráme Wat Pho sa nachádza najväčšia ležiaca socha Budhu, dlhá až 40 metrov.Za ním sme si mohli kúpiť mince v hodnote 20 bahtov, ktoré sme potom po jednom hádzali do mištičiek pre šťastie.  Pôvodne sme si mysleli, že Wat Pho je len tento Buddha no ukázalo sa, že to je celý chrámový komplex, možno ešte väčší ako Kráľovský palác. Kým sme všetko prešli, ušlo celé dopoludnie.

Socha ležiaceho Budhu vo Wat Pho má až 40 metrov

Poobede sme prešli loďkou za 3 bahty na druhý breh a tam do ďalšieho chrámu Wat Arun. Vstupné tu bolo len 50 bahtov a po zaplatení sme mohli vyjsť po strmých schodoch skoro až na vrchol chrámu, odkiaľ bol pekný výhľad na Bangkok. Keď sme zišli dole dopriali sme si malé občerstvenie v podobe čerstvej šťavy z kokosových orechov. Jeden kokos stál len 20 bahtov, čiže okolo 50 centov. Pochodili sme stánky, ktoré sa rozkladajú okolo chrámu Wat Arun, nakúpili sme si nejaké suveníry a išli sme na obed. Po ceste sme si ešte dopriali čerstvé nakrájané ananásy z pouličného stánku. Pri rieke nás jeden chlap volal na výlet lodičkou na plávajúce trhy, ale pre nedostatok času, a najmä preto, že sme boli v ten deň už poriadne zmorení sme tento výlet vynechali, čo teraz trochu aj ľutujeme. Každý, kto má v Bangkoku trochu viac času, by sa mal ísť na tieto plávajúce trhy pozrieť.

Wat Arun

Výhľad z Wat Arun na rieku Chao Phraya

Potom sme sa už preplavili na našu stranu rieky a ešte sme sa vybrali pozrieť na trhy v blízkosti ulice Khao San Road. Khao San Road je asi najznámejšia ulica celého Bangkoku, plná stánkov, pouličných predavaov jedál a turistov. Mali tam množstvo najmä hipisáckych vecí a vecí, ktoré mne prišli ako zo 70. rokov, a tak sme si ani nič nekúpili. Večer sme sa už len pobrali na hotel a dojednali sme si organizovaný výlet na ďalší deň, a to výlet do bývalého hlavného mesta Thajska, do Ayutthayi, ktoré bolo zničené po vpáde Barmskej armády v roku 1767.

Ayutthaya – starobylé hlavné mesto Thajska   

Keď som pred odchodom čítala recenzie, väčšina z nich tvrdila, že pre návštevu Ayuthayi, nie je potrebné kúpiť si výlet, ale že je tam možné dostať sa aj individuálne. A to sme mali v pláne aj my. No keď sme v Bangkoku zhodnotili dopravnú situáciu, a pre nedostatok času sme nechceli ísť hľadať autobusovú stanicu, niekde ďaleko od hotela, tak od tohto plánu sme upustili. Radšej sme si teda objednali výlet na recepcii nášho hotela, kde stál 600 bahtov, čiže asi 15 eur na osobu.

Minibus po nás mal prísť o siedmej ráno, no dorazil až okolo pol ôsmej. Po ceste sme ešte nabrali zopár ďalších turistov z iných hotelov a pobrali sme sa smer Ayutthaya. Asi za hodinu a pol sme sa dostali k jej blízkosti a zároveň k prvému chrámu, pri ktorom sme sa zastavili. Náš sprievodca nám o ňom niečo povedal a potom sme mali pol hodinu na jeho individuálnu obhliadku, čo bolo viac než dosť. Za polhodinu sme stihli naň vyjsť, pofotiť si výhľad, aj prejsť okolie.

Wat Phukhao Thong

Po polhodine sme znovu nasadli do autobusu a odviezli sme sa už do Ayutthayi do chrámu Wat Lokayasutharam  so sochou veľkého ležiaceho Buddhu zahalenému v oranžovom rúchu. Ani tu nechýbala malá prednáška o tejto soche.

Wat Lokayasutharam

Potom sme sa už pobrali do samotného historického parku Ayutthaya (Wat Phra Si Sanphet), kde sme si prezreli ruiny mesta a jednotlivých chrámov, pofotili sme si sochy Buddhov a prešli sme k ďalšiemu chrámovému komplexu - Wat Maha That, kde hlavnou atrakciou bola socha Buddhovej hlavy, zarastená vo figovom strome. Zaujímavosťou je, že ak sa pri nej chcete odfotiť, musíte si čupnúť, aby ste mali hlavu nižšie ako Buddha.

Najznámejšia socha v celej Ayutthayi sa nachádza v komplexe Wat Maha That

Potom nasledoval chutný obed a ďalší chrámový komplex. Pre nás už posledný, no pre tých, ktorí si môžu dovoliť pobudnúť tu trochu dlhšie je tu neúrekom ďalších chrámov.  Na obhliadku tohto komplexu sme mali hodinu, no keďže blízko bola aj možnosť previezť sa na slonovi, nechceli sme zmeškať túto šancu. Preto sme chrámy doslova preleteli, čo najrýchlejšie a ponáhľali sme sa k sklonom. Náš sprievodca nám povedal, kde si treba kúpiť lístky, a tak sme si kúpili dva lístky na desaťminútovú jazdu. Vyšli sme na akýsi drevený podstavec a za chvíľu sme už aj sedeli na sloníkovi. Teda bol to skôr slonisko, náš bol zo všetkých slonov najväčší a všetkých predbiehal. Bohužiaľ jazda bola veľmi krátka a kým som sa prestala báť výšky, onedlho sme museli aj zostúpiť, ale bol to neskutočný zážitok. Počas jazdy nás jeden chlapík vyfotil a asi za 4 eurá sme si mohli fotku kúpiť. Poriadne drahá, ale chceli sme mať aspoň jednu fotku na slonovi, tak sme si ju kúpili.

A potom sme sa už pobrali na autobus a naspäť do Bangkoku. Na hotel sme dorazili asi okolo pol štvrtej, a dali sme si na chvíľu siestu. Neskôr sme išli na večeru a jedno pivo do našej obľúbenej reštaurácie oproti hotelu. A keďže to bol náš posledný deň v Bangkoku, ešte sa nám dáko nechcelo ísť spať. A tak sme sa vybrali na prechádzku na nočnú Khao San Road. Nie náhodou je táto ulička, najznámejšou v Bangkoku, má totiž nezameniteľnú atmosféru. Je celá vysvietená, všade sú reštaurácie, bary a pouličné stánky. Možno si vravíte, že to je na všetkých turistických miestach, no Khao San má predsa niečo do seba. Má zvláštnu multikultúrnu  hipisácku atmosféru, ktorá vo mne evokuje úplnú slobodu. Hoci sme sa v ten večer iba prechádzali pomedzi stánky a pili sme kokosové mlieko, som si istá, že tento večer si budem ešte dlho pamätať.

Wat Yai Chai Mongkhon

Cesta domov

Na druhý deň nadišiel čas nášho odchodu. Deň predtým sme si na recepcii zajednali odvoz minibusom na letisko za 150 bahtov na osobu. A tak sme vstali, pobalili sme si všetky veci, posledný krát sme sa naobedovali. Dala som si kyslú kokosovú polievku, ktorú som chcela vždy vyskúšať, no ukázalo sa, že je fakt kyslá, až taká, že som ju nemohla ani dojesť. Potom už pre nás prišiel odvoz a zobral nás na letisko. Do Viedne sme leteli cez Dubaj. Let tam trval 5 hodín a zhruba o polnoci sme pristáli na letisku v Dubaji. Náš ďalší let do Viedne išiel až ráno o deviatej a tak sme mali celú noc pred sebou. Pochodili sme všetky obchody na dubajskom letisku a kým vyštartovalo lietadlo boli sme celkom slušne unavení, a tak sme aj počas letu trochu pospávali.

Náš dvojtýždňový výlet sa chýlil ku koncu a aj keď sme toho veľa videli, je toho ešte viac, čo sme nestihli. Našťastie sme mali samé príjemné zážitky a na každé z týchto miest by som sa chcela vrátiť a pozrieť si všetko, čo sme nestihli. No zároveň viem, že tak skoro to nebude, keďže je ešte toľko ďalších zaujímavých miest, kam sa chceme pozrieť.