Dovolenka v Dubaji môže byť aj lacná

Po niekoľkých našich výletoch po Európe sme začali rozmýšľať nad nejakou cestou ďalej do sveta. Veľkým snom môjho priateľa bol vždy Dubaj. Lákal nás exotický, luxusný a ako sme si mysleli, pre nás aj cenovo nedostupný Dubaj. Ukázalo sa však, že Dubaj nie je taký drahý ako sa na prvý pohľad zdá. V Dubaji síce naozaj nájdete všetko, na čo si pomyslíte od automatu na zlato až po noc v najluxusnejšom hoteli, ktorý môže stáť aj niekoľko stoviek eur. Ale dovolenku v ňom si môže dopriať aj bežný smrteľník a vôbec to nemusí byť ani drahé. Je to celkom lacné mesto a dovolenka v ňom Vás môže vyjsť rovnako draho ako napríklad v Turecku, Bulharsku či kdekoľvek inde. Pravda len ak sa tam vydáte na vlastnú päsť.

Pomaly sme začali zisťovať ako a za koľko by sme sa mohli do Dubaja dostať. Začali sme sledovať ceny leteniek a postupne sme našli niekoľko leteniek z rôznych spoločností za dobré ceny. No zistili sme, že skôr ako s letenkami bude problém s vízami. Tie sa dajú najjednoduchšie vybaviť len pri lete s leteckou spoločnosťou Emirates, preto sme sa pri sledovaní cien leteniek zamerali na ňu (od roku 2015 už občania Slovenska nepotrebujú víza na vstup do Spojených Arabských Emirátov). Zároveň sme zistili, že Emirates ponúkajú možnosť stopoveru v Dubaji zadarmo pri letoch do ďalších miest. Preto sme začali rozmýšľať prečo to neskombinovať s cestou do Ázie. A keď sme si porovnali ceny leteniek do Dubaja, a ceny ak by sme z Dubaja zaleteli ešte niekam ďalej, bolo rozhodnuté. Po čase sme začali preberať  rôzne alternatívy cesty. Ísť na týždeň do Dubaja a potom na ďalší týždeň do Thajska? Do Hong Kongu?

Letenky

Nad všetkými možnosťami sme usilovne rozmýšľali a nakoniec sme sa rozhodli pre variantu stráviť týždeň v Dubaji, tri dni v Hong Kongu a štyri v Bangkoku. Letenka bola do Hong Kongu, s jedným stopoverom zadarmo v Dubaji, a ďalším v Bangkoku za príplatok 50 eur. Mali sme to všetko krásne naplánované, vybrané dátumy aj hodiny letov, a tak sme sa konečne rozhodli, že ideme do toho. Kúpime ich. A tak sme si sadli za stránku Emirates, prešli sme všetky kroky rezervácie až k vyplneniu osobných údajov, a tam bolo potrebné vyplniť telefónne číslo, no nebola tam slovenská predvoľba a bez toho sa nemohla rezervácia potvrdiť. Začali sme zisťovať v čom je chyba, až sme prišli na to, že jednoducho zo Slovenska nie je možné spraviť online rezerváciu na stránke Emirates. Na stránke odporúčali navštíviť ich najbližšiu kanceláriu (Budapešť alebo Viedeň). Už už sme to chceli zbaliť, ale stále nám to nedalo, a tak sme zisťovali ako inak možno kúpiť letenku s viacerými stopovermi. Postupne sme našli viacero rezervačných systémov ktoré to umožňovali, no nakoniec sme sa rozhodli pre jednu slovenskú agentúru, ktorá nám letenky zakúpila. Bol tam samozrejme aj poplatok za ich vystavenie, no našťastie nebol veľmi vysoký a táto možnosť nám prišla ako najlepšia. Potom už letenky boli vybavené raz dva a my sme sa mohli štyri mesiace tešiť na našu vysnívanú cestu.

Ubytovanie v Dubaji

Ďalšie prípravy sme zahájili niečo vyše mesiaca pred odchodom, kedy sme začali vyberať ubytovanie. Naším hlavným kritériom bola cena a samozrejme dobrá poloha v centre alebo blízko metra, či iného dopravného prostriedku. V Dubaji sme si nakoniec vybrali hotel Jormand Hotel Apartments za 935 AED (okolo 196 eur), ale v cene ešte nebola započítaná 10% mestská daň a 10% servisný poplatok.

Čas nášho odletu sa blížil a ešte sme kontrolovali recenzie na náš hotel. No čakalo nás nepríjemné prekvapenie, najnovšie recenzie na hotel boli dosť zlé, preto sme sa rozhodli hotel vymeniť za iný. A tak sme začali znovu prechádzať všetky hotely a hľadať niečo nám vyhovujúce. Po dlhšom hľadaní sme na jednej stránke objavili hotel Citymax Bur Dubai. Tento hotel bol na všetkých rezervačných portáloch o dosť drahší ako náš predošlý, no v jednej agentúre ho mali za 219 eur na týždeň, čo bolo ešte lacnejšie ako prvý hotel a navyše mal výborné recenzie, tak bolo rozhodnuté, berieme ho. Hneď sme písali agentúre či nám ho vedia za tú cenu rezervovať. Bolo ho potrebné síce zaplatiť dopredu, no v podstate to bolo jedno, či to zaplatíme skôr alebo neskôr a tak bolo rozhodnuté.

Cesta do Dubaja

Onedlho prišiel aj deň odchodu a my sme sa autobusom presunuli na viedenské letisko, odkiaľ sme odlietali po desiatej hodine. Autobus z Bratislavy do Viedne sme mali zadarmo, stačilo napísať do Emiratesu  a vystavili nám kupóny na cestu tam aj späť. Let bol úplne kľudný a celkom príjemný. Po našich predošlých letoch väčšinou s nízko nákladovými spoločnosťami sme mohli konečne využiť aj služby štvorhviezdičkovej spoločnosti.

Do Dubaja sme dorazili ráno o šiestej. Z letiska sme boli hneď očarení, keďže sme dovtedy na takom veľkom letisku ešte neboli. Najprv sme nevedeli, kam máme najskôr ísť, a tak sme oslovili chlapíka v modrom tričku, ktorý bol pravdepodobne zamestnanec letiska. Ten si od nás ochotne vypýtal víza a zobral nás na očný sken. Ráno o šiestej bolo letisko pomerne prázdne, a tak sme boli hneď na rade. Po oskenovaní očí sme dostali na víza pečiatku a ďalší chlapík v ,,modrom tričku“ nás už navigoval k pasovej kontrole. Pasová kontrola prebehla úplne normálne, a tak sme už so vstupnými pečiatkami v pasoch utekali po batožinu. Cestou z letiska sme si ešte v zmenárni zmenili nejaké dirhamy a pobrali sme sa na metro. Kúpili sme si jednorazový lístok  za 4 AED a nastúpili sme do metra, kde bola neskutočná tlačenica  a teplo a navyše som tam bola jedna z dvoch žien, čo boli vo vozni pre mužov. Inak všetky ostatné ženy boli vo vozňoch vyhradených pre ženy a deti. Bolo to dosť nepríjemné a bola som rada, keď sme  konečne vystúpili.

Potom ako sme vystúpili, sme chvíľu blúdili okolo stanice metra a snažili sme sa nájsť náš hotel, ale vôbec sa nám to nedarilo, až jedna žena si všimla, že bezradne pozeráme na mapu a hoci nepoznala náš hotel, nasmerovala nás do štvrte, kde sú všetky hotely a tam sme to už rýchlo našli. Keďže bolo ráno okolo deväť hodín, ubytovať sme sa ešte nemohli, no aspoň sme si nechali batožinu v úschovni a hneď sme išli pozrieť do mesta. Najprv sme išli pešo, aby sme si mohli pozrieť všetky budovy a mrakodrapy pozdĺž Sheikh Zayed Road, no po pár kilometroch sme to vzdali a metrom sme sa odviezli až k  Burj Khalife.

Sheikh Zayed Road – ulica mrakodrapov

Najvyššia budova na svete – Burj Khalifa

Burj Khalifa je vysoká 828 metrov a skutočne kto ju nenavštívi akoby ani nebol v Dubaji. Už z domu sme si rezervovali lístky na jej vrchol, keďže lístok cez internet stál 20 eur a na mieste až 40 eur. A dobre sme aj spravili, že sme si vstup rezervovali cez internet, keďže na mieste už boli takmer všetky lístky vypredané. No rezerváciu sme mali až na piatu hodinu, čiže nám zostávalo pekných pár hodín, ktoré sme strávili v okolí budovy a v nákupnom centre Dubai Mall, ktoré je neskutočne veľké. Nachádza sa tu aj klzisko, veľké akvárium a vonku pred ním sa nachádza najväčšia tancujúca fontána na svete, ktorá každý večer hrá a tancuje na inú hudbu. Pozreli sme si všetky zaujímavosti, posadili sme sa na terasu na čaj a onedlho sme sa pobrali k vstupu na Burj Khalifa. Pred samotným vstupom do výťahov sme si museli tašky odložiť do úschovní a prejsť kontrolou ako na letiskách a potom sme sa už viezli výťahom na 124. Poschodie. Výťah bol neskutočne rýchly a dokonca sa nám zapchávali uši, keď stúpal hore.

828 metrov vysoká Burj Khalifa

Z vyhliadkovej terasy bol nádherný výhľad na celé okolie. Všetky mrakodrapy vyzerali zhora úplne maličké. Nachádzal sa tu dokonca aj automat na zlato. Keď sme si do sýtosti užili všetky výhľady a pofotili sa z každého uhlu, pobrali sme sa dole na večeru. Pôvodne sme chceli ešte pozrieť aj tancujúcu fontánu, ale boli sme nesmierne unavení, preto sme si ju nechali na niektorý ďalší deň. A tak sme si už len dali niečo na večeru, a metrom sa odviezli na hotel, ubytovali sme sa a načerpávali sme sily na ďalší deň.

Výhľad zo 124. poschodia

Dubaj nie sú len mrakodrapy

Na druhý deň sme mali v pláne navštíviť staré mesto a trhy. Tento krát sme sa na obhliadku mesta vydali pešo, keďže to nebolo tak ďaleko od nášho hotela a obhliadku sme začali Dubai Museom, kde sa nachádzajú rôzne tradičné domy a loďky pôvodných obyvateľov ako aj rôzne scény zo života aj s figurínami. Z múzea sme pokračovali na textilný trh a ďalej až ku kanálu Dubai Creek, cez ktorý sme sa preplavili lodičkou za 1 dirham na druhú stranu, do časti Deira. Tam sme prešli všetky trhy od zlatého, cez bylinkový až po koreninový a rôzne iné. Videli sme aj najväčší prsteň na svete zapísaný v Guinessovej knihe rekordov.

Trhy v starej časti Dubaja

Potom ako sme sa preplavili späť a dali sme si výborný obed asi za 30 dirhamov (7 eur)  v reštaurácii nad Dubaj Creekom, sme sa metrom odviezli k Mall of Emirates, ďalšiemu obrovskému nákupnému centru, aby sme si mohli pozrieť krytú lyžiarsku halu v púšti.

Neďaleko tohto nákupného centra sa nachádza aj ikona Dubaja hotel Burj Al Arab. Keďže hotel bolo vidieť už aj z metra, vybrali sme sa k nemu peši. Lenže aj keď sa zdalo, že je blízko, trvalo nám to neskutočne dlho, kým sme sa k nemu v tom teple vôbec priblížili. A ešte úplne k nemu sa nám nepodarilo dostať, lebo sme zablúdili do ďalšieho luxusného nákupného strediska. A tak sme sa aspoň pekne pofotili s hotelom v pozadí, a keďže bola už pokročilá hodina a my sme boli dostatočne unavení, pobrali sme sa späť na hotel.

Burj al Arab

Oddych na pláži Jumeirah

Na ďalší deň sme sa rozhodli navštíviť aj pláž, bol by to predsa hriech byť v Dubaji a neokúpať sa. Z hotela chodili každé ráno autobusy zadarmo na pláž a poobede zasa späť z pláže na hotel. A tak sme to využili a odviezli sa hotelovým autobusom na pláž Jumeirah. Pláž bola veľká a široká, ale voda bola ľadová a navyše boli aj dosť veľké vlny. To ma však nemohlo odradiť od toho, aby som sa aspoň dvakrát neokúpala. A kým som ja opaľovala a kúpala, priateľ si pofotil krásnu panorámu mesta. Potom sme si ešte dali prechádzku po pláži, prezreli si blízku mešitu Jumeirah Mosque a poobede sme sa zasa s autobusom odviezli na hotel.

Pláž Jumeirah a v pozadí Burj Khalifa

Z hotela rovnako chodili aj autobusy každý večer k Dubai Mall,  a tak sme to ešte v ten večer využili, aby sme si pozreli tancujúcu fontánu. Prvé predstavenie začína o šiestej a potom každú polhodinu, my sme si pozreli tri a každé bolo krásne. Fontána hrala typické arabské piesne a bolo to niečo okúzľujúce, čo sa nedá opísať slovami, ale treba to zažiť. Z fontány vychádzali oblaky, ktoré sa točili okolo Burj Khalify, ktorá pekne blikala. Aj všetky okolité palmy a cesty boli pekne vysvietené. Proste nádherné. Všade bolo plno ľudí, tak sa oplatí prísť o pár minút skôr pre čo najlepší výhľad na fontánu.

Tancujúca fontána

Na ďalší deň sme sa rozhodli pokračovať vo fotení mrakodrapov. V pláne sme mali odviezť sa metrom až tam, kde sme minule skončili a stade pokračovať peši. Lenže bol piatok a to je arabský sviatok ako u nás nedeľa, a preto prvé metro išlo až o pol druhej, a tak nás čakala poriadna prechádzka asi v najväčšom teple, čo sme v Dubaji zažili.

Púštne safari

Na izbu sme sa vrátili okolo druhej poriadne vyčerpaní, ale museli sme sa rýchlo dať do poriadku, lebo na tretiu hodinu sme mali ísť na desert safari, ktoré sme si deň predtým objednali na recepcii nášho hotela. Stálo okolo 40 eur na osobu, ale určite to stálo za tú cenu. Hoci na začiatku sa to nezdalo. Prišiel po nás šofér, ktorý ako sme sa neskôr dozvedeli bol z Pakistanu. Do auta išla s nami ešte jedna Ruska z nášho hotela a po nás zobral ešte niekoľko ľudí z iných hotelov, potom sme ešte natankovali a už sa pobrali smerom do púšte. Asi po pol hodine nás šofér vyložil v nejakom komplexe, vysadil nás a ani nám nič nepovedal, tak sme nikto nevedeli, čo tam vlastne máme robiť. Až potom sme zistili, že to bolo pre ľudí, ktorí si ešte chceli zajazdiť na štvorkolkách za príplatok. Z našej skupiny to nechcel nikto, napriek tomu sme museli počkať na ľudí z ostatných áut. My sme to využili a aspoň sa zatiaľ zoznámili s ostatnými spolucestujúcimi z nášho auta, a  pofotili ťavy, opice a sokoly, ktoré tam boli.

Po krátkej pauze sme pokračovali ďalej. Nasledovalo jazdenie po dunách v džípoch, čo bol nezabudnuteľný zážitok. Zo začiatku sme sa aj báli, že sa prevrátime, ale potom to už bolo v pohode. Na chvíľu sme sa zastavili v púšti, aby sme si mohli pofotiť západ slnka a potom sme pokračovali do ďalšieho púštneho kempu. Tam sme mohli jazdiť na ťavách, vyskúšať si tradičné arabské odevy, či tetovanie hennou. Predvádzali tam brušné tance a medzitým sme mohli ochutnať rôzne miestne špeciality aj s arabským chlebom.  Po skončení programu sme si ešte spravili spoločné fotografie s našou skupinkou a potom nás náš šofér odviezol cez krásne vysvietený nočný Dubaj do hotela.

Trochu dobrodružstva v púšti

Abu Dhabi a Sheik Zayeds Mosqe

Na náš predposledný deň sme si naplánovali výlet do Abu Dhabi k Sheik Zayeds Grand Mosque, preto sme skoro vstali a metrom sme sa odviezli na autobusovú zastávku. Tam sme si kúpili lístok a po menšom chaose, keď sme nevedeli do ktorého radu na autobus sa postaviť, sme šťastne nastúpili do správneho autobusu a odviezli sa do Abu Dhabi. Kým sme tam došli, poriadne sme vyhladli, a tak sme si dali obed neďaleko autobusovej zastávky v jednom obchodnom centre. Problém nastal, keď sme nevedeli, kde vlastne sme ani ako sa dostať k mešite. Keďže sme nikde nemohli nájsť žiadnu mapku (v Dubaji boli na každom rohu), nakoniec sme sa spýtali taxikára ako je to ďaleko a koľko by to stálo, keby nás tam odviezol. Nakoniec to bolo asi 15 km, preto sme využili taxík a asi za 25 dirhamov sme sa k nemu odviezli. Do mešity je vstup zadarmo, ale predtým ako tam vojdete, sa ženy musia zahaliť do čiernych hábov a všetci sa musia vyzuť. Mešita bola obrovská a krásna, zvonka aj zvnútra. Vnútri sa nachádza aj najväčší koberec na svete, ktorý váži niekoľko ton a takisto aj najväčší luster.

Sheik Zayeds Grand Mosque

Cesta späť už nebola taká príjemná, keďže taxikár si namiesto 25 AED, ktoré mal na taxametri žiadal 50, ktoré sme mu samozrejme nechceli dať. Nakoniec sme mu dali 35 a pobrali sme sa na autobus, v ktorom to poriadne smrdelo. Večer sme sa ešte na chvíľu hodili do hotelového bazéna a potom sme sa navečerali tiež v hoteli. Stravu sme síce nemali zaplatenú, pre nás by to bolo asi aj zbytočné, keďže sme stále niekam behali, ale v hotely sa dali zaplatiť či už večere raňajky alebo obedy aj osobitne. Za 49 AED sme mohli jesť, koľko sme vládali.

Posledný deň v Dubaji

Zanedlho nadišiel náš posledný deň v Dubaji. Lietadlo do Hong Kongu nám letelo v noci, takže sme mali pred sebou ešte celý deň. Ráno sme sa od ubytovali z hotela, ale batožinu sme nechali v úschovni a pobrali sme sa ešte raz na miestne trhy nakúpiť nejaké suveníry. Hneď ako sme prišli na trh ku Creeku nás odchytil kapitán jednej loďky, že nás povozí po Creeku na svojej loďke. Polhodina jazdy za 50 dirhamov. Zdalo sa nám to celkom výhodné, a preto sme súhlasili. A tak sme sa previezli okolo známej plachetnice, ktorá stojí na brehu Creeku, šofér loďky nám ukázal zhorené somálske a iracké lode a iné zaujímavosti. Po jazde sme vystúpili na druhom brehu, nakúpili sme spomínané suveníry a zašli sme na obed.

Dubaj Creek

Poobede sme sa prešli popri Creeku až do Dubai Heritage village, kde sa nachádzali tradičné domčeky a takisto tam bol dom Sheika Zayeda a Diving Village. Keďže bolo teplo, za chvíľu sme sa unavili, a tak sme sa v podvečer vrátili k hotelu. Zašli sme ešte na večeru. A potom sme si zobrali taxík na letisko, keďže sa nám nechcelo trepať s ruksakmi metrom.  Na letisko sme prišli okolo deviatej a hoci let sme mali až o 3:20, hneď sme išli na check-in a pobrali sme sa za kontroly. Kým pred kontrolami sme sa čudovali, prečo je letisko prázdne, hneď za kontrolami sme prišli na to, prečo. Všetci ľudia boli za kontrolami a prechádzali sa po jednom z najväčších duty free obchodoch. Letisko bolo obrovské a kým sme prešli z jednej strany na druhú trvalo to aj 35 minút. Tak sme aspoň využili čas do odletu prešli sme si všetky obchody. Na tomto letisku sa človek fakt nenudí aj keď tu čaká celú noc. Okrem obchodov, tu boli aj ležadlá ak by si chcel niekto pospať, ale aj internet zadarmo. Tí, ktorí sa na ležadlá nezmestili, sedeli alebo ležali pred gatemi, kde bol pohodlný koberec. Náš čas v Dubaji sa naplnil, ale náš výlet ešte zďaleka nekončil, čakal nás ešte Hong Kong a Bangkok.

Dubai Heritage village

Pred odletom sme sa na Dubaj veľmi tešili i keď informácie od ľudí,  ktoré sme čítali na internete boli rôzne. Niektorí písali že sa im tam strašne páčilo, iný zasa že už by tam nikdy nešli. A tak sme sa aj trocha obávali či nás Dubaj nesklame, no našťastie opak bol pravdou. I keď názor si musí asi vytvoriť každý sám, každému sa predsa páči niečo iné, no nám sa v Dubaji a Emirátoch páčilo, je to predsa zasa niečo iné, čo v našom či už blízkom alebo širšom okolí neuvidíme. Počas nášho výletu sme ani zďaleka nestihli vidieť všetko čo Dubaj ponúka, preto dúfame, že sa tam raz ešte vrátime.

Tipy na záver:

• Lístky na Burj Khalifu si rezervujte dopredu cez internet. Na mieste vás vyjdú dvakrát drahšie a postojíte si v rade
• V meste funguje metro, s ktorým sa dá pohodlne dopraviť ku všetkým atrakciám
• Ak budete len v Dubaji, auto sa neoplatí požičiavať, lebo dlhé zápchy tu boli na dennom poriadku
• Tancujúca fontána hrá každý deň od 19:30 do 23:00 každú pol hodinu. Ak si chcete zabezpečiť dobrý výhľad na predstavenie, príďte trochu skôr
• Výlet do púšte sa dá väčšinou zajednať na hotelových recepciách
• Autobusy do Abu Dhabi odchádzajú zo stanice Al Ghubaiba približne raz za hodinu a stoja 25 AED (6 eur)