Kirgizsko: túra k nádhernému jazeru Kol-Tor a Národný park Ala-Archa

Horské jazero Kol-Tor nachádzajúce sa vo nadmorskej výške 2725 metrov nad morom je ďalším cieľom našej cesty v Kirgizsku. Toto jazero je od hlavného mesta Bishkek vzdialené len niečo viac ako 80 kilometrov. Jeho návšteva sa teda dá zvládnuť aj počas jedného dňa, prípadne počas kratšej cesty do Kirgizska. Je to hádam najkrajšie miesto, ktoré počas našej cesty navštevujeme a tomu svedčí aj jeho popularita. Navštevuje ho veľa miestnych, ideálne je teda začať túto túru skoro ráno alebo mimo víkendu, kedy je tam menej ľudí. Od jazera Kol-Tor sa potom vydáme do posledného parku, ktorý v Kirgizsku navštívime – Národnému Parku Ala-Archa. Aj napriek tomu, že je najbližšie k Bishkeku, je to veľmi pekný park, ktorý sa určite oplatí nevynechať.

Nádherné farby jazera Kol-Tor, ku ktorému sa pozrieme

Presun na začiatok túry k jazeru Kol-Tor

Ráno opúšťame Tazabek Guest House, veľmi pekné ubytovanie s výbornou stravou a milými majiteľmi, ktoré ak by ste sem išli, určite odporúčame. Ešte pred príchodom na ubytovanie je potrebné prejsť cez bránu do parku. Tu chcú vidieť náš pas a platíme vstupné, ktoré je našťastie iba 80 KGS teda ani nie jedno euro.  Už pred vstupnou bránou končí asfaltová cesta a začína dosť zlá prašná. Od nášho ubytovania je to k jazeru Kol-Tor ešte 13 kilometrov, no 7 kilometrov z toho ešte viete prejsť autom. My ale prejdeme len 2,5 kilometra a potom čo párkrát chytíme podvozok nášho auta, ho odstavujeme a pokračujeme pešo. Ani väčšina miestnych neprechádza celú túto trasu a parkujú už skôr pozdĺž cesty. Na koniec sa dostávajú len tí, ktorý majú vysoké autá alebo veľmi staré, a tak im až tak nezáleží, že ich poškodia. Ak by ste sem nechceli ísť autom, rôzne agentúry ponúkajú odvoz mikrobusmi na začiatok tejto túry alebo aj celú túru so sprievodcom. Treba teda len pohľadať.

Parkujeme celkom nízko, a tak ideme najprv po prašnej ceste

Túra k jazeru Kol-Tor

Dnes má byť horúci a slnečný deň začíname teda čo najskôr, balíme dostatok vody, nejaké jedlo a vyrážame od auta. K jazeru to máme približne ešte 10,5 kilometra. Z čoho približne 5 kilometrov ideme stále po prašnej ceste. Potom cesta končí a začína sa turistický chodník. Popri ceste sa nachádzajú ešte aj nejaké ubytovania a na konci cesty je veľký, nedostavaný hotel. Inak to nie je nič extra zaujímavé. Teraz skoro ráno tu ešte nikto nie je, rozmýšľame, že si aj niečo stopneme, ale míňa nás asi len jedno auto. No poobede keď sa vraciame, je toto údolie plné miestnych, ktorí si na každom kroku opekajú, grilujú, varia guláše a užívajú si pekné počasie.

Počasie je dnes ideálne a my smerujeme niekde tam hore do kopcov

Túru začíname v približne 1600 výškových metroch a ideme do 2700. Čaká nás teda viac ako 1000 metrové prevýšenie. Po ceste je ale stúpanie iba mierne, viacej stúpať to začína až keď prídeme na chodník, na ktorom sú niektoré úseky celkom strmé, no zasa nie je to nič hrozné, čo by bežný turista nezvládol. Chodníkom prechádzame peknou prírodou a postupne ako sa dostávame vyššie sa nám odkrývajú aj výhľady. Nestretávame v podstate nikoho, ale za nami v diaľke už počujeme hlasy ďalších turistov. Túra ide zo začiatku popri potoku, ktorý treba na jednom mieste preskákať po kameňoch. Tu je aj značka, že sa tu dá odbočiť a pokračovať iným smerom k vodopádu. Ten ale my vynechávame a pokračujeme k jazeru.

Postupne stúpame na hor

Ako vychádzame nad les, odkrývajú sa nám krajšie výhľady

O niečo ďalej sa túra zasa rozdvojuje. Oba smery ale idú  k jazeru Kol-Tor, takže v zásade je jedno kadiaľ pôjdeme. My odbočujeme chodníkom vpravo, ktorý ide ešte popri prameni potoka. Neskôr sa oba chodníky znova spoja. Postupne sa dostávame nad pásmo lesa a ideme už po horských lúkach. Okolo nás sa týčia vysoké kopce, ktoré siahajú takmer do výšky 4000 metrov a robia nám nádhernú panorámu. Jazero ale stále nevidíme. Až keď po tri a pol hodinách prichádzame takmer k nemu sa nám odkryje.

Už to nemáme ďaleko

Kirgizská príroda je veľmi pekná

Jazero je nádherné. Má tyrkysovú farbu a celkom nám pripomína jazerá Joffre Lakes v Kanade. Sme tu len my a dve skupinky miestnych, takže si ho vieme dobre pofotiť a vychutnať. Dávame si dlhšiu prestávku, pofotíme, dáme si tu aj obed. Od jazera sa dá pokračovať ešte aj túrou ďalej a potom prekempovať v horách. To môže byť tiež zaujímavá možnosť.

Jazero Kol-Tor a kopce nad ním

Jazero Kol-Tor

Cestou hore vidíme pri chodníku jedného svišťa a na chodníku celkom veľkého hada. Treba si teda pozerať pod nohy. Cestou späť už stretávame hlavne veľa turistov idúcich k jazeru. Niekoľkí idú v rámci výletu na koňoch. Ak by sa vám teda nechcelo k jazeru pešo, dá sa dohodnúť výlet, že pôjdete hore na koňoch.

Spoza kríkov na nás pískal svišť

Na chodníku vidíme aj hada

V čase našej návštevy má jazero veľmi peknú, tyrkysovú farbu. No nemusí to tak byť stále, sú obdobia keď je jazero takmer prázdne a zasa pred našou cestou čítame na internete, že v niektorých obdobiach jazero vôbec nemalo takú peknú farbu. V zime bude zasa pokryté ľadom. 

Cesta dole nám trvá už o niečo menej a po siedmych hodinách a prejdených 21 kilometroch prichádzame späť k autu.

Túra je celkom fajn značená a na viacerých miestach sú takéto tabule

Pasúce sa kone nesmú chýbať ani tu

Presun do Národného Parku Ala-Archa

Prašnou cestou sa vraciame späť z parku, prichádzame k jeho bráne. Tu už nepotrebujeme nič len prejdeme. Včera keď sme sem prichádzali tu bola rampa, dneska je už odlomená a len položená na zemi. Asi sa niekomu nechcelo zastavovať, tak to zobral aj s rampou. My sa presúvame do nášho ubytovania, ktoré je tesne pod Národným Parkom Ala-Archa, ktorý chceme zajtra navštíviť ako ďalší. Čaká nás približne 90 kilometrov, to ale môže na kirgizských cestách znamenať rôzne dlhú cestu. Tak sa veľmi nezdržiavame.

Kvalita kirgizských ciest, skoro ako na Slovensku :)

Možností ako tam prejsť je viacero. Dá sa ísť okolo Bishkeku, čo je dlhšia cesta alebo potom cestou číslo M-004, ktorá na mape vyzerá akoby išla okrajom hôr. Máme teda z toho trocha obavu, či bude asfaltová a v akom bude stave. Nakoniec sme radi, že volíme túto trasu. Cesta je síce taká typická kirgizská – je síce asfaltová, ale s množstvom veľkých výmoľov a dier. No dala by sa označiť aj ako panoramatická. Prechádzame cez akési pohorie, ktoré ponúka pre nás také typické výhľady na kirgizskú prírodu. Veľmi pekné kopčeky porastené trávou rozprestierajúce sa až kam dovidíme. Je to pre nás nový pohľad na prírodu a presne takto sme si to tu predstavovali.

Táto cesta ponúka veľmi pekné výhľady

Zelené lúky a kopčeky všade v okolí

Cesta nám síce trvá celkom dlho, keďže musíme ísť pomaly a ešte aj často stojíme a fotíme, no vôbec to nevadí. Podvečer už len prichádzame na ubytovanie, oddychujeme a plánujeme naše posledné dni v Kirgizsku.

Nekonečné zelené pláne

Národný Park Ala-Archa

Ráno sa znova budíme do úplne jasného počasia. Snažíme sa čo najrýchlejšie vypadnúť z ubytovania, aby sme toho čo najviac stihli a hneď sa presúvame do Národného Parku Ala-Archa, ktorý je len kúsok od nás.  Po chvíli prichádzame k bráne do parku, kde platíme vstupné 700 KGS za auto. Od brány pokračujeme autom ešte niekoľko kilometrov až na koniec cesty. Už cestou sú parkoviská, no my chceme zájsť až na to posledné. Sme prekvapení, aká je v parku kvalitná cesta. Asi najkvalitnejšia akú sme v Kirgizsku videli. Nový pekný asfalt bez jedinej diery. Asi to bude tým, že sa tu platí vstup.

Prichádzame na posledné parkovisko k Ala Archa Hotelu. Tu sa to už začína plniť. Je dobré, že sme tu skoro ráno, takže ešte máme veľa voľných miest. No poobede, keď sa vraciame už tu nie je ani jedno a áut stále prichádza plno.

Postupne sa vyberáme proti smeru riečky

Ala-Archa nás celkom pozitívne prekvapuje. Je to najbližší park k hlavnému mestu Bishkek. A z hlavného mesta je to sem len 30 kilometrov. Teda je vhodný aj na jednodňové výlety, ale určite si zaslúži aj viac času. Je tu teda aj najviac ľudí, no očakávali sme, že tu bude aj najväčší neporiadok, a že park nebude až taký pekný. Opak je ale pravdou. Trochu nám to tu pripomína naše Vysoké Tatry. Pekné chodníky, všetko značené a uhladené.

Prejdeme 5 kilometrov a užívame si pekné počasie a výhľady

Túry v Národnom Parku Ala-Archa

V tomto parku je možné podniknúť veľa túr. My sme nad jeho návštevou uvažovali ešte keď sme mali do Kirgizska ísť len na štyri dni. A určite by sme neoľutovali. Dá sa tu podniknúť niekoľko jednodenných ale aj viacdenných túr. Tiež sa tu dá vystúpiť na štíty, ktoré majú aj cez 4000 metrov nad morom, teda sú len pre horolezcov a veľmi skúsených turistov.

Pohľad späť na chodník kadiaľ sme prišli

Prvou obľúbenou túrou je túra k vodopádu Ak Say. Od tohto vodopádu je možné potom pokračovať ďalej až do výšky cez 3300 metrov, kde sa nachádza chata Ratcek Hut. Tu môžete aj prespať. Buď v chate alebo v stane, ktorý si prinesiete alebo vám ho tu aj požičajú. Z chaty sa potom podnikajú túry ešte vyššie k ľadovcu alebo na jeden z okolitých štítov. Toto bol náš prvotný plán ísť tu na dvojdňovú túru a prespať v tejto chate. Ale tým, že sme našu cestu predĺžili a rozhodli sa navštíviť aj iné časti Kirgizska, sme to nakoniec zrušili.

Chodník ide týmto smerom celkom ďaleko, dá sa tam spraviť aj viacdenná túra

Dnes už nemáme toľko veľa času. Poobede už musíme byť v Bishkeku. Vyberáme si teda len ľahšiu túru údolím popri ľadovcovej rieke. Táto túra sa dá ísť rôzne dlho. My prejdeme 5 kilometrov a potom sa vraciame späť. Na tomto úseku sú len minimálne prevýšenia ale za to pekné výhľady. Ráno ešte ideme sami, no neskôr keď sa vraciame, stretávame už dosť turistov. Chodníkom popri rieke sa dá ale pokračovať ešte niekoľko kilometrov ďalej a prísť k starému opustenému lyžiarskemu stredisku, tam prekempovať  a odtiaľ podniknúť ďalšie túry. My tam ale ísť neplánujeme, tak podrobnosti nezisťujeme. Údolím popri rieke sa dá ísť oboma stranami. Chodník na pravej strane je ale označený ako „Easy Path“ a chodník na ľavej strane zasa ako „Hard Path“ My si vyberieme pravú stranu. Chodník na ľavej strane vidíme, ale asi tam bude horší terén ako na pravej. Je to ale veľmi pekná túra s krásnymi výhľadmi po celý čas.

Vysoké hory v diaľke

Národný Park Ala-Archa je možné navštíviť celoročne. No najideálnejší čas je od júna do septembra. V zimných mesiacoch sa treba pripraviť na to, že tu môže byť veľa snehu a nízke teploty, keďže sa pohybujeme vo vysokých nadmorských výškach. Tiež niektoré chodníky môžu byť uzavreté alebo nepriechodné. Treba si teda pred cestou preveriť podmienky. Zimné túry sú vhodné len pre skúsených turistov.

V peknom počasí si počas túry v parku dávame ešte obed, keď sa vrátime k autu, vychutnáme kávu a potom park opúšťame a presúvame sa do hlavného mesta Bishkek.