Kirgizsko: Karakol, Seven Bulls Rock, The Valley of Flowers a vodopád Maiden Braids

Altyn-Arashan nie je jediným miestom, ktoré plánujeme v okolí Karakolu navštíviť. Len náhodou zistíme, že v okolí Karakolu je aj lanovka, a tak sa rozhodneme pozrieť aké výhľady ponúka. Z Karakolu sa potom presúvame do Jeti-Ögüz, odkiaľ si dáme túru k vodopádu Maiden Braids vo Valley of Flowers, a pozrieme aj zaujímavé skalné úkazy Seven Bulls Rock. Toto sú všetko veci, ktoré sa určite oplatia vidieť v okolí Karakolu a Jeti-Ögüz. Keď už sa nachádzame v tejto oblasti, bola by škoda sa k nim nepozrieť.

Veľmi pekné údolie The Valley of Flowers.

Karakol

Karakol, štvrté najväčšie mesto v Kirgizsku, so svojou bohatou históriou a krásou okolitou prírodou, je obľúbenou turistickou destináciou a východiskovým bodom pre mnoho túr v pohorí Ťan-Šan.

V Karakole máme krátku zastávku pred a aj po túre do údolia Altyn-Arashan. Karakol je teda akýmsi východiskovým bodom aj pre množstvo túr, nielen pre túru k Altyn Arashan alebo túru do údolia Karakol Valley či k jazeru Ala-Kul. No tých zaujímavých atrakcií, ktoré stoja za návštevu nájdete v Karakole viacej.

Okrem zaujímavých túr v okolí Karakol, stojí za krátku návštevu aj samotné mesto. Nájdeme tu napríklad krásnu historickú katedrálu Holy Trinity Cathedral postavenú z dreva v 19. storočí. Len pár minút chôdze od Katedrály, stojí zase mešita Dungan Mosque. Zaujímavé je, že je postavená bez použitia jediného klinca v štýle tradičnej čínskej architektúry.

Ak budete v Karakole, tak určite navštívte aj miestny bazár, kde môžete ochutnať tradičné jedlo – Ashlyanfu – studenú polievku s rezancami, ktorá je typická pre Karakol. Ďalšou zaujímavosťou je zvierací trh, ktorý sa koná pravidelne vždy v nedeľu skoro ráno 2 km severne od centra. Môžete si tu pozrieť ako miestni kupujú kone, kozy či iné zvieratá.

Hneď za mestom sa nachádza aj lyžiarske stredisko s vlekom. Neďaleko sa tiež nachádza ďalšia turisticky zaujímavá oblasť - Jeti-Ögüz. A o niečo ďalej smerom na východ nájdeme oblasť Jyrgalan takisto s krásnou prírodou a množstvom túr.

Karakol nie je len mesto, ale aj hora, ktorá dosahuje výšku cez 5200 metrov. Tu sa na ňu pozeráme z výšky 3040 metrov.

Lanovka nad mestom s výhľadom na Karakol peak

Po návrate z Altyn-Arashan máme ešte chvíľu času v Karakole a tak rozmýšľame ako ho využiť. Pred pár dňami, pri preberaní auta na letisku v Bishkeku, dostávame tip na lanovku, ktorá by mala byť za mestom. Teraz sa nám to celkom hodí, a tak sa vyberáme tam. Viacej informácií nemáme, tak len pohľadáme v navigácií, kde by to mohlo byť, štartujeme auto a vydávame sa tam.

Mapa lyžiarskeho strediska s lanovkami. Na začiatku nám nie je úplne jasné, kde sme a ani kam ideme.

Cesta smerujúca za mesto je najprv asfaltová a prichádzame ňou k bráne parku. Tam je zavretá rampa a v okienku nám oznámia, že sa platí vstupné. Pýtame sa či je tam lanovka a či dnes funguje, odpovedajú, že áno. Chcú zaplatiť 600 KGS za vstup, dávame im 1000 KGS no nemajú nám vydať, tak nám vydajú 500 KGS. Že to je dobré. Nikde ale informáciu o tom, že by sa tu mal platiť vstup do parku nie je, teda je možné, že si to pýtali len od nás, keď videli, že sme turisti.

Chvíľu čakáme, kým pustia lanovku. V pozadí vidieť kopec, na ktorý ideme. Zdola sa to ani nezdá, že by mal 3040 metrov.

Od rampy je to ešte asi 7 kilometrov, no cesta je už v hroznom stave. Prašná a je na nej veľa veľkých kameňov, výtlkov a nerovností. Chvíľu aj rozmýšľame, či to bol dobrý nápad sa sem vydať s naším rozbitým autom. Teste pred príchodom si ešte všímame, že nám dochádza plyn v aute. Ale už sme na parkovisku, tak nám ostáva len dúfať, že dôjdeme na pumpu.

Na každú stranu sa nám naskytá iný pohľad

Po príchode zisťujeme, že sa tu nachádza veľký lyžiarsky areál. Je tu niekoľko ubytovaní, reštaurácia a niekoľko lanoviek. Teraz v lete fungujú len dve lanovky, ktorými sa vieme vyviesť na vrchol kopca. Kasa je zatvorená, tak vôbec nerozumieme ako to tam funguje. Až sa nás ujme jeden mladý miestny a vysvetľuje nám. „Lanovku pustia až keď sa nájde dostatok ľudí, aby sa vyzbierali na 10 000 KGS na jednu jazdu na vrchol a späť.“ Tak tomu už rozumieme. Pri dolnej stanici je skupina čakajúcich ľudí. Keď prichádzame my, tak už je nás 20. Poskladáme sa teda po 500 KGS na osobu a platíme lanovkárom, ktorí nás vyvážajú na kopec. Takýto systém sme ešte nikde nevideli. Miestny sa inak ešte dosť čuduje, že kde máme nášho sprievodcu. A trochu nerozumie ako to, že sme tam sami.

Pohľad späť dole, keď sme už tesne pod vrcholom.

Nastupujeme na starú lanovku a po pár metroch vystupujeme a presadáme na druhú, ktorá by nás mala doviezť až na vrchol. Počas jazdy ale vôbec netušíme ako to bude vysoko a čo tam je. Až keď vyjdeme na vrchol otvoria sa nám nádherné výhľady a zisťujeme, že sme vo výške 3040 metrov nad morom.

Hneď ako vystúpime na vrchole otvoria sa nám nádherné výhľady.

Pohľad na zasnežené kopčeky za vedľajším údolím.

Výhľady sú ale nádherné a stálo to za to sem ísť. Vidíme pod nami v diaľke celé mesto Karakol, nad ktorým sú veľmi pekné zelené kopčeky. Okolo nás sa tiahnu dve dlhánske údolia. Jedným z nich je Karakol Valley, ktorým sa dá vrátiť aj pri okružnej túre z Altyn-Arashan a od jazera Ala-Kul. Nad týmito údoliami sa vypínajú vysoké zasnežené vrcholky hôr. Tým dominuje so svojími 5200 metrami výšky práve Karakol Peak.

Zasnežené vrcholky hôr

Údolie Karakol Valley pod nami

Chodníkmi sa dá z hornej stanice lanovky pokračovať ďalej na štíty.

Na vrchole trávime asi pol hodinu a nevieme sa vynadívať na tú nádhernú prírodu. Po pol hodine prichádza lanovkár a všetkých posiela k lanovke. Tú zapína a všetci sa odvážame naspäť dole. My sme mali aj trocha šťastie. Lanovka premáva len do piatej a my sme stihli tú úplne poslednú. Ak by sme prišli o pár minút neskôr, už by bolo neskoro. Ak teda budete niekedy v Karakole, túto lanovku určite odporúčame.

Pohľad dole na mesto Karakol a veľké jazero Issyk-Kul za ním.

Seven Bulls Rock , The Valley of Flowers, vodopád Maiden Braids

Ďalší deň už skoro ráno Karakol opúšťame a presúvame sa iba pár kilometrov do Jeti-Ögüz. Tu ide asfaltová cesta, tak to prejdeme celkom rýchlo. Parkujeme na malom námestíčku pri známom skalnom útvare Seven Bulls Rock. Tú ale zatiaľ vynechávame. Obúvame turistické topánky, berieme turistické paličky a vydávame sa na túru do údolia Kok Jaiyk valley, ktorá sa prezýva aj The Valley of Flowers.

Túra do The Valley of Flowers ide popri ľadovcovej riečke.

Postupne ako ideme ďalej, sa nám údolie otvára a poskytuje ďalšie veľmi pekné pohľady

Túra do tohto údolia má asi päť kilometrov a ide sem nie veľmi kvalitná prašná cesta, ktorú miestni ale bežne využívajú aj na malých autách. Teda pre peších to nie je nič zložité. Cestou nám zastanú aj dve autá, že nás zoberú, no my si to chceme prejsť pešo, tak odmietame. Cesta ide popri ľadovcovej riečke a údolie sa nám postupne otvára a my máme výhľady na krásne zelené lúky, jurty a okolité kopce. Po príchode do údolia odbáčame vpravo, prechádzame mostom cez riečku a vydávame sa na ďalšie takmer tri kilometre k vodopádu Maiden Braids.

The Valley of Flowers

Túra k vodopádu je jednoznačne najzaujímavejšia časť. Ako postupne stúpame otvárajú sa nám stále krajšie a krajšie výhľady. Ak by sme tu nechceli ísť pešo, nie je to problém. Miestne deti nám každú chvíľu ponúkajú, že nás tam zoberú na koňoch. Túto túru sme začínali v približne 2000 metroch a vodopád sa nachádza takmer  2500 metroch, čo je v podstate výška tatranských končiarov. Nám to ale vôbec tak nepripadá. Peši ideme k vodopádu sami. Okrem nás stretávame asi dvoch turistov, ktorí sa dali ukecať a idú s deťmi na koňoch.

Výhľady sú krajšie cestou k vodopádu

Pohľad na kopce na opačnej strane.

Vodopád je celkom vysoký a pekný, no samotná túra k nemu bola oveľa krajšia. Cestou späť si na lúke rozbaľujeme jedlo a v peknom počasí robíme piknik a oddychujeme. Síce máme toho ešte na dnes dosť, ale vôbec sa nám odtiaľto nechce. Keď zídeme do údolia odchytávame taxikára, ktorý tam je. Najprv nám ponúka, že nás dole zvezie za 1000 KGS, to ale odmietame. Ponúkne nám 700 KGS ale aj to sa nám zdá veľa. Skúsim mu ponúknuť 500 KGS, tak šťastne prijíma a už nás odváža. Asi aj to bolo ešte dosť veľa za tú krátku jazdu, keď sa tak tešil.

Vodopád Maiden Braids medzi stromami.

Celkovo je to od Seven Bulls Rock k vodopádu približne 16 kilometrov tam aj späť, kde prekonáte prevýšenie takmer 500 metrov, ale nie je to vôbec zložitá túra. My nakoniec prechádzame 11 kilometrov a posledných 5 sa nechávame odviesť, keďže máme ešte bohatý program na dnes a chceme to všetko stihnúť. Okrem tejto túry sa dajú v tomto údolí podniknúť aj ďalšie. Dá sa údolím pokračovať ešte niekoľko kilometrov ďalej alebo vystúpiť na niektoré kopce. No to by sme už potrebovali viacej času a pravdepodobne tam aj prespať.

V lete je v údolí aj dosť júrt. Pravdepodobne by nebol problém ani prespať tu a pokračovať na túru ďalej.

Taxikár nás vysádza kúsok od Seven Bulls Rock my vybehneme ešte na protiľahlý kopček, kam chodí celkom dosť ľudí a sú odtiaľ pekné výhľady aj na ďalšie skalné útvary - Red rocks. Miestni tu všade popíjajú kvasené konské mlieko. Aj tu hore na kopčeku ho ponúkajú na predaj. My ho ochutnávame až neskôr a chutí nám to presne ako naša ovčia žinčica.

Známy pohľad na Seven Bulls Rock

Skalné útvary na opačnej strane

Okolie Jeti-Ögüz bola veľmi príjemná zastávka počas cesty Kirgizskom. Hlavne túra k vodopádu a výhľady počas nej stáli za to.