Kambodža, Vietnam, Čína (4. časť)

Raňajky si dávame priamo na pláži. Našu obľúbenú palacinku a čerstvý kokos. Na dnešný deň zatiaľ nemáme plán, a tak doobedie trávime na Long Beach. Je to najdlhšia pláž na ostrove, ktorá sa tiahne takmer po celej západnej strane ostrova. Prechádzame si celkom veľkú časť tejto pláže, kúpeme sa, opaľujeme sa a poobede, keď už máme slnka celkom dosť sa vyberieme späť na hotel trocha si oddýchnuť. Na večer sa rozhodneme ísť na lov chobotníc a hneď tento výlet aj rezervujeme na recepcii. Na izbe si oddýchneme a už po nás prichádza mikrobus a odváža nás do prístavu.

Tu nastupujeme na loď a plávame na more, kde zakotvíme a dostávame rybárske náčinie na lov chobotníc a začíname loviť. Pre mňa táto plavba ale nie je vôbec príjemná. Začína mi byť dosť zle, čo mi ešte nikdy na lodi nebolo. Zrejme z toho že je tma, loď je zakotvená a na vlnách sa dosť hompáľa. No nie som jediný, ktorému nie je najlepšie. Niektorí ľudia aj vracajú. Ja to nejako vydržím, no nepodarí sa nám ani nič uloviť. Pár ľuďom sa to ale podarí. Na večeru dostávame na lodi polievku z chobotníc rovnako aj chobotnice, ktoré boli ulovené, a tak aspoň ochutnávam i keď mi stále nie je najlepšie.

Pláž Long Beach na ostrove Phu Quoc

Po priplávaní späť do prístavu sa rozhodneme nevracať sa ešte na hotel, ale ostať na trhu, ktorý sa nachádza neďaleko prístavu. Trh je úplne super. Najprv ochutnávame šťavu z cukrovej trstiny a prechádzame okolo stánkov. Nakoniec sa usádzame do jedného z nich. Najviac sa mi páčia akvária, ktoré majú pred každým stánkom s jedlom a v nich majú rôzne druhy krabov, kreviet, chobotníc, rýb, mušlí a tak ďalej. Môžeme si ukázať na čo chceme a oni nám to ugrilujú. My si dáme jednu väčšiu rybu, ktorá je výborná. Okrem toho ešte ochutnávame morského ježka a chobotnicu. Najedení ešte vyskúšame zasa nové druhy ovocia a taxíkom smerujeme späť na hotel.

Ubytovaní sme v takých záhradných chatkách, a keď sa vrátime na našu chatku zisťujeme, že nám niečo vletelo alebo vošlo medzi strechu a plafón našej chatky. Nevieme zistiť čo to je, ale robí to celkom veľký hluk. Rozhodneme sa zájsť na recepciu, ale tá už nefunguje, keďže je takmer polnoc, a tak ideme zobudiť zamestnancov hotela. Vraciame sa s nimi na izbu, no samozrejme ten hluk už nepočuť. Až po chvíli znova začne. Zamestnanec hotela tvrdí, že je to jašterica, ktoré sú všade, nám sa to ale nezdá. Jašterice síce tiež robia hluk, no nie taký ako počuť spod našej strechy. Nakoniec navrhnú, že nám vymenia chatku. Súhlasíme a rýchlo sa ešte presťahujeme. Našťastie už do konca pobytu nemáme s týmito zvieratkami problém.

Obrovský výber čerstvých rýb na nočných trhoch

13. deň – šnorchlovanie pri ostrovoch An Thoi

Čaká nás ďalší výlet. Tento krát celodenný na juh ostrova a na priľahlé súostrovie An Thoi. Ráno prichádza po nás mikrobus, ktorý nás odváža na juh. Cestou sa zastavujeme ešte na farme na perly. Ale je to skôr len o predaji výrobkov z týchto perál. A potom už pokračujeme do prístavu na úplný juh ostrova do prístavu An Thoi. Pri výstupe z autobusu strácam mobil, našťastie ho nachádza jeden zo spolucestujúcich, ktorý ho odovzdáva šoférovi, vtedy si to všimnem a idem si ho vypýtať späť.

Potom už smerujeme na loď a na more. Najprv nás čaká rybačka. Našťastie mi už nie je vôbec zle ako mi bolo včera a aj rybačka je aj úspešnejšia ako lov chobotníc. Podarí sa nám chytiť tri ryby, tak sme spokojní. Potom už smerujeme k dvom ostrovčekom, ktoré majú nádherné pláže a tu v ich okolí šnorchlujeme. Na lodi trávime v podstate celý deň, máme tam aj obed a až v poobedných hodinách sa vraciame späť do prístavu. Na hodinku sa ideme ešte pozrieť na Sao Beach. Je to pláž na juhu ostrova s nádherným bielym pieskom a palmami nad ním. Je to asi najkrajšia pláž na akej sme kedy boli. Dnes tu trávime len chvíľku, no veľmi sa nám tu zapáči. Na Phu Quoci máme veľmi pekné počasie. Teploty stúpajú do 40 stupňov a aj voda v mori je veľmi teplá a čistá, takže sme spokojní. Na hotel sa vraciame až podvečer a vyberieme sa znova na trh, kde zasa ochutnávame rôzne krevety, zasa iný druh chobotnice a rôzne druhy krabov. Nakúpime nejaké tie suveníry a vraciame sa späť na hotel.

Šnorchlovanie pri ostrovoch An Thoi

14. deň –kúpačka na Sao Beach

Ráno zisťujeme možnosti ako sa dostať na Sao Beach. No nechodí tam ani autobus, jedine taxík. Ďalšou možnosťou je požičať si motorku, no to sa nám veľmi nepáči. Nakoniec zisťujeme, že najlacnejšou možnosťou je prenajať si na osem hodín auto aj so šoférom. A tak túto možnosť aj využívame. Ideme na raňajky a keď sa vraciame šofér nás už čaká. Najprv smerujeme do továrne, kde vyrábajú rybiu omáčku. No tam je to úplne zle. Vôbec nevieme kam máme ísť, nikto nám nerozumie ani náš šofér a nikto si nás nevšíma. Trocha sa prejdeme po areáli, kde vidíme akurát veľké sudy a obchod, kde sa dá kúpiť rybia omáčka a ideme odtiaľ preč.

Pláž Sao Beach je jednoznačne najkrajšia na ostrove

Druhú zastávku máme v múzeu Coconut Prison. Čo je vlastne bývala väznica, kde počas Vietnamskej vojny Američania väznili zajatých vietnamských vojakov. Bolo to veľmi poučné, no z niektorých vecí, ktoré dokážu spraviť ľudia nám prechádzal až mráz po chrbte. Po prezretí múzea už smerujeme na Sao Beach. Tento krát máme času viacej, a tak si ju prechádzame celú, je tu napríklad hojdačka na palme, na ktorej sa dajú spraviť  pekné fotky. Ľudí na tejto pláži nie je vôbec veľa, piesok je nádherne biely, voda čistá a teplá. Kupujeme čerstvé kokosy, usádzame sa pod jednu z paliem a užívame si pekné počasie a more. Trávime tu niekoľko hodín. Akurát si odskočíme do neďalekej reštaurácie na obed.

Pestovanie čierneho korenia

Keď už sme pekne spálení a máme slnka celkom dosť ideme späť k nášmu šoférovi, ktorý sa tam zatiaľ vykecáva s jeho kolegami, ktorí zrejme tiež niekoho čakajú. Cestou späť na hotel sa zastavujeme ešte na farme s korením a rovnako na farme, kde vyrábajú rôzne sirupy, likéry a octy z kvety Myrty. Tieto farmy sú skôr o predaji ich výrobkov, ale aspoň môžeme kúpiť niečo, čo si zoberieme domov. Náš taxikár nás odváža späť na hotel a my sa vyberieme ešte na Long Beach, kde sledujeme pekný západ slnka a potom si dávame večeru na pláži a smerujeme späť na hotel.

15. deň –posledný deň na Phu Quoci

Už máme len posledných pár hodín na ostrove Phu Quoc. Samozrejme sa ich rozhodneme stráviť na pláži. Ráno tam smerujeme čo najskôr, dávame si na pláži obľúbené palacinky a čerstvý kokos a potom celé doobedie trávime na Long Beach. Užívame si posledné chvíle na pláži a pri mori. Pred obedom sa ideme odubytovať a ideme do reštaurácie na obed.

Berieme taxík a odvážame sa na letisko. Máme prelet s leteckou spoločnosťou Vietnam Airlines do Ho Či Minovho mesta. Let samozrejme mešká. Teraz nás to ale začne trocha znervózňovať, lebo mešká aj let, ktorý mal letieť už skôr a mešká už asi päť hodín a my ráno letíme ďalej z Ho Či Minovho mesta do Pekingu. Po hodine prilieta jedno lietadlo a dávajú ho na náš let, a tak nakoniec s asi dvojhodinovým meškaním odlietame.

Let má trvať niečo menej ako hodinu, no na letisku v Ho Či Minovom meste je celkom hustá premávka, a tak asi polhodinu alebo o niečo viac len krúžime nad letiskom, kým môžeme konečne pristáť. Hotel máme neďaleko letiska, pred letiskom berieme taxík a tu máme s taxikárom prvú negatívnu skúsenosť. Taxikár chce najprv 100 000 vietnamských dongov navyše za to, že nás berie z letiska. S tým ale nesúhlasíme, za taxík máme platiť 25 000. Taxikár potom pýta 50 000 za to, že nás bral z letiska. Ani s tým nesúhlasíme, nakoniec mu dávame 50 000 miesto tých 25 000 a ideme na hotel. Rýchlo sa ubytujeme a zájdeme ešte do neďalekého nákupného centra na večeru a nakúpiť nejaké posledné suveníry.

16. deň –Peking a Veľký čínsky múr

Budík nám zvoní pred treťou, rýchlo len zoberieme veci a ideme na recepciu, kde nám volajú taxík, ktorý nás odváža na letisko. Letisko je ale ešte zatvorené. Otvárajú ho až o tretej, a tak musíme chvíľu čakať pred vchodom. Po otvorení smerujeme rovno na check-in odbavujeme sa a batožinu posielame až do Viedne. Prechádzame kontrolami a smerujeme rovno k našej bráne. Odlet máme tento krát na čas. Väčšinu tohto letu som prespal, keďže si ho veľmi nepamätám.

Po piatich hodinách v Pekingu pristávame tento krát do pekného slnečného počasia. Hneď po vystúpení z lietadla utekáme na imigračnú kontrolu. Trochu sa tu ale strácame, lebo nikde nie je označené, kam máme ísť, ak chceme 72 hodinové víza. Pýtame sa teda zamestnanca letiska, ktorý nás posiela k prepážke pre diplomatov. To sa nám veľmi nezdá, a tak sa pýtame pre istotu ešte jedného, no ten nám potvrdí to isté. Tak čakáme pri tejto prepážke. Keď sa dostávame na rad ukazujeme letenku, vyplnený formulár a pas. Do pasu dostávame pečiatku a môžeme ísť do mesta.

Pri výstupe z letiska nás už čaká mladá Číňanka s perfektnou angličtinou. Najskôr ideme ešte vybrať z bankomatu hotovosť a potom už smerujeme do auta a k Veľkému čínskemu múru. Rozhodneme sa navštíviť časť Mutianyu, ktorá je najbližšie k letisku. Je vzdialená približne 100 kilometrov. Zastavujeme až pri vstupe do parku, platíme vstup do parku a kupujeme lístky na lanovku. Lanovkou by sme nemuseli ísť, na Čínsky múr sa dá dostať aj pešo, no kvôli úspore času volíme lanovku. Najprv si ale sadáme na obed. Dáme na odporúčanie našej sprievodkyne a dávame si to, čo objednáva ona. Neľutujeme, je to dobré a aspoň ochutnávame niečo miestne. A potom sa už ponáhľame k lanovke, ku ktorej je to ešte celkom dlhá cesta.

Veľký čínsky múr – časť Mutianyu

Na návštevu sme si vybrali celkom dobrý deň. Je úplne vyjasnené a slniečko príjemne hreje. Okrem toho je tu minimum ľudí, a tak aj lanovkou ideme sami, a keď sa vyvážame na Čínsky múr, tak ani tu nie je vôbec veľa ľudí. V niektorých úsekoch sme aj úplne sami, v iných zasa pár čínskych turistov. Veľmi sa nám tu páči, robíme množstvo fotiek. Ideme sa prejsť najprv na jednu stranu, kde prejdeme okolo asi desiatich vežičiek a potom ešte na druhú stranu. Asi po dvoch hodinách trekovania po múre sa vraciame k lanovke a zvážame späť dole. Bol to ale úžasný pocit a užili sme si ho naplno.

Po príchode k autu hneď smerujeme do Pekingu. Kým cesta k Čínskemu múru bola plynulá, na ceste späť sa už začínajú tvoriť aj zápchy, a tak v nich asi hodinku stojíme. Cestou do centra prechádzame okolo Olympijského parku, v ktorom sa konali olympijské hry. Smerujeme asi k jedinej vodnej ploche v Pekingu – Houhai. Je tu pekné príjemné prostredie a domáci ho využívajú na prechádzky a trávenie voľných chvíľ. Okolo jazera je množstvo rôznych barov a reštaurácií. Keďže sa medzitým už zotmelo a okolo jazera je množstvo vysvietených stavieb, ktoré sa odrážajú na vodnej hladine, výhľady sú neskutočné. Prechádzame okolo a zamierime aj na miestne trhy, kde ochutnávame nejaké špeciality.

Jazero Houhai v Pekingu

Ďalej smerujeme na Wangfujing, čo je akási moderná pešia zóna s množstvom bilboardov, neonových čínskych nápisov a pobehujúcich ľudí. Peking sa nám páči. Zaujme ma napríklad cestovný poriadok na zastávke MHD, ktorý je celý v čínskych znakoch, takže pochopiť pre nás, ktorý autobus kam a kedy ide, by bolo nemožné. Pri tejto pešej zóne sa rovnako nachádza trh. Na tomto trhu našu pozornosť hneď upútajú škorpióny, šváby a húsenice, ktoré sú ešte živé napichané na špajdliach a na požiadanie vám ich ugrilujú. No radšej neochutnávam. Ale naša sprievodkyňa tvrdí, že to domáci normálne jedia. Že vraj ľudia, ktorí pochádzajú z určitej oblasti Číny to majú ako špecialitu.

Na trhoch v Pekingu môžete ochutnať škorpióny aj hviezdice

Odtiaľto smerujeme ešte k rozsvietenému Tiananmen square, potom prejdeme autom ešte niekoľko častí Pekingu a pred desiatou večer prichádzame na letisko. Za čínske peniaze čo nám ostali si dávame večeru a potom už smerujeme na bezpečnostné kontroly. Zaujímavé je, že letisko je celkom prázdne, rovnako ako bolo prázdne aj pri našom prvom prestupe. A aj asi všetky obchody a reštaurácie o polnoci zatvárajú a nám už neostáva nič iné len ísť si sadnúť k našej odletovej bráne. Odlietame znova s meškaním a v lietadle sa snažím čo najviac spať. Zo začiatku sa mi to aj celkom darí, no po pár hodinách sa prebúdzam, a keď sa mi už spať nedá, hrám hry.

Vo Viedni nás privítajú teploty takmer na bode mrazu. Po vystúpení z lietadla rýchlo utekáme po batožinu a na autobus. No samozrejme aj autobus viac ako pol hodinu mešká, a tak pekne premrzneme. Potom už len rýchlo domov, hodíme sprchu a utekáme do práce, ale ešte dlho ostávame v mysliach v Kambodži, Vietname a Číne. Množstvo zážitkov, nádherná príroda, neskutočné pamiatky a úžasní ľudia spravili túto našu cestu nezabudnuteľnou a možno dokonca jednou z najlepších na akej sme boli.