Juhoafrická Republika - Johannesburg

Budík ma budí ráno o štvrtej. Ani nevnímam, že som spal asi len štyri hodiny. Vyskočím z postele, dám si len malé raňajky, rýchlo ešte skontrolujem či mám všetko potrebné, hodím do seba prvú dávku antimalarík a ponáhľam sa na Bratislavskú hlavnú stanicu. Cesta do Prahy Slovenskou Strelou ubehne rýchlo, vo vlaku len podriemkavam a rozmýšľam, čo ma čaká najbližšie dni a ako to všetko dopadne. V Prahe som už pred jedenástou, a tak mám dostatok času, no s veľkou batožinou sa mi veľmi nechce motať sa po meste, a tak len kupujem autobusový lístok priamo na letisko. Na letisku je celkom príjemná atmosféra a ja som rád, že po pár mesiacoch zasa niekam letím. Len sa prechádzam, niečo zjem a hneď po otvorení odbavovacích prepážok Emirates sa idem odbaviť na moje lety do Dubaja a Johannesburgu. 

Z Prahy odlietame načas. Tento päť a pol hodinový let prebieha celkom príjemne. Lietadlo je takmer úplne plné a ja sedím v strednom rade a tak len pozorujem náš let na ICE, zoznamujem sa so spolucestujúcimi a popíjame chutné Čilské a Austrálske vínko. Tesne pred polnocou pristávame v Dubaji a piloti hlásia, že vonkajšia teplota je 36 stupňov. Na prestup mám štyri a pol hodiny, a tak sa len prechádzam po letisku a pozorujem čo sa tu od mojej poslednej návštevy zmenilo. Letisko je aj v týchto nočných hodinách preplnené a ináč je asi všetko rovnaké, akurát z desiatich počítačov na letisku fungujú už len štyri a tak sa k internetu nedostávam. Pri nástupe do lietadla pracovníčka letiska hľadá v mojom pase víza. Hovorím jej, že do Juhoafrickej Republiky môžem cestovať bez víz, tak odstúpi no po chvíli sa znova ku mne vráti a chce odo mňa víza a tak jej znova vysvetľujem, že Slováci víza nepotrebujú. Hneď ako mi vráti pas sa radšej poponáhľam do lietadla, aby ju nenapadlo niečo vymýšľať. Okolo rovníka som čakal nejaké tie turbulencie, ale let prebieha úplne pokojne, akurát je v lietadle strašná zima a tak na seba obliekam všetko čo mám po ruke, zabalím sa do deky a väčšinu letu prespím. Úplne sa prebúdzam až niekde nad Juhoafrickou Republikou, dám si raňajky a po ôsmych hodinách letu tesne pred jedenástou hodinou úspešne pristávame.

Johannesburg - moderné veľkomesto

Na letisku sa najprv zaradím do nesprávnej rady pre domácich, no stáva sa, našťastie si to po chvíli všimnem a prejdem už do správnej rady. Pozriem sa do kamery, dostanem pečiatku do pasu a som v Juhoafrickej Republike. Zaujímavé, že po vyzdvihnutí batožiny chodil pomedzi ľudí bezpečnostný pracovník so psom a hľadal potraviny v batožine. Komu našiel musel ich buď hneď skonzumovať alebo vyhodiť. Zamením si 50 dolárov za juhoafrické randy a pokračujem z letiska. Zaujímavé pri menení peňazí bolo, že za 50 dolárov som dostal približne 440 randov a ľudia ktorý si menili 100 dolárov dostali približne 770 randov. No čudná matematika. 

Socha Nelsona Mandelu na jeho námestí v Johannesburgu

Na letisku ma čakal odvoz do hotela. V Johannesburgu som mal zaplatenú jednu noc v hotely The Westford Hotel & Suites ktorý sa nachádza v časti mesta Sandton, čo je relatívne bezpečná časť Johannesburgu s mnohými výškovými budovami a ako som sa neskôr dozvedel aj väčšina zahraničných firiem sídli v tejto časti. Napríklad aj tie firmy, ktoré sídlili v centre mesta sa postupne sťahujú do časti Sandton, keďže centrum Johannesburgu je veľmi nebezpečné. Po príchode do hotela ma však čakalo prekvapenie. Zamestnanci hotela tvrdili, že rezervácia bola zrušená a ubytovanie je potrebné zaplatiť znova. Po argumentácii, že žiadna rezervácia zrušená nebola a hotel druhý krát platiť nebudeme, odišli zamestnanci zavolať do agentúry cez ktorú bol hotel platený. Po chvíli sa vrátili s tým, že všetko je v poriadku. Kde bol problém som sa nedozvedel, ale vyzeralo to akoby si chceli dať hotel zaplatiť druhý krát. Po ubytovaní som zašiel na nákup do neďalekého obchodného centra nazvaného Nelson Mandela Square, pri ktorom sa nachádza aj obrovská socha Nelsona Mandelu. Po návrate do hotela sme sa rozhodli s pár spolucestujúcimi, že pôjdeme pozrieť mesto.

Stále tu nájdeme pozostatky po apartheide

Bočné uličky v niektorých častiach mesta nevyzerajú veľmi prívetivo

Johannesburg je známy tým, že sa tam zdržiavať veľmi neoplatí. Je to veľmi nebezpečné mesto a hovorí sa že tam nič nie je. Ale keďže som už mal jeden deň času, asi by som si neodpustil, keby som aj toto mesto nespoznal. A tak som zašiel na recepciu hotela a poprosil, či by nevedeli vybaviť nejakého človeka, ktorý by nás previezol po meste, ukázal nejaké zaujímavosti. Slečna na recepcii najprv nerozumela čo od nej chcem, tak zašla asi za svojím nadriadeným. Ten to pochopil a po pár minútach mi odporučil jedného svojho kamaráta, ktorý nás za 250 randov na osobu po meste povozí. Po zjednaní ceny na 200 randov prišiel asi o desať minút po nás pred hotel sympatický veľmi ukecaný asi 40 ročný pán. Porozprával nám celú históriu Johannesburgu ako aj Juhoafrickej Republiky, zobral nás na veľa zaujímavých miest ako dom a kancelária Nelsona Mandelu, luxusné štvrte mesta, rôzne vyhliadky mesta ale zobral nás aj do centra mesta a do tých najnebezpečnejších častí mesta, kam bieli ľudia vôbec nechodia a napríklad ani my sme tam nemohli ani vystúpiť z auta, fotiť len tak aby nás nikto nevidel a do zotmenia sme museli odtiaľ odísť. Prehliadku mesta sme ukončili na Carlton Centre čo je najvyššia budova Afriky. Zaplatili sme si vstupné 15 randov a užili si výhľad takmer na celé mesto aj so západom slnka. Odtiaľ sme sa už pobrali rovno na hotel, keďže po zotmení to tam nebolo najbezpečnejšie a už bolo vidieť aj na našom sprievodcovi, že sa začal celkom ponáhľať. Táto prehliadka bola pre mňa veľmi zaujímavá a dozvedel som sa strašne veľa zaujímavých vecí. Videl som, že nemusí to všade fungovať tak ako si predstavujeme. I keď sa všade pri cestách po Juhoafrickej Republike odporúča v Johannesburgu nezdržiavať a čím skôr pokračovať z mesta ja som veľmi rád, že som si aj toto mesto pozrel a videl, napríklad aj to, že v niektorých častiach to je ozaj veľmi nebezpečné a bez miestneho sprievodcu by som sa tam asi nedostal.

Navštívené miesta:
Johannesburg – Juhoafrická Republika